..... .............. .......

Cudzinec

25. února 2011 v 15:43 | Trish |  Dear diary
Pane Bože, ešte teraz mi je z pomyslenia na dnešnú cestu autobusm zle...
Tí, čo denne cestujete autobusom určite dôverne poznáte túto situáciu: Máte veľa tašiek, sadnete si a ste spokojní. Teraz sa už len pomodlíte, aby si ku vám nesadol nejaý smradľavý cigán, prípadne asociál. Veď máte plné ruky a tlačiť sa s niekým na dvoch sedádlách s toľkou batožinou nie je teda žiadna sláva... Autobus sa pohne a nikto si ku vám nesadne. Veď aj iné miesta sú voľné. Hurá. V duchu jasáte. Na ďalšej a ďalšej zastávke to takto pokračuje. Nikto si ku vám nesadá... Fajn už len zopár zastávok vydržať a ste doma. Keď tu zrazu.... mám slúchatka na ušiach a keď sa ma chlap veľký ako hora v modrej vetrovke a prúžkovanej čiapke opýta, či si môže sadnúť, pre rámus v ušiach len prikývnem na znak súhlasu. Dofrasa!! Tašky si povykladám na kolená a napchatá tam sedím ako sardinka. Po chvíli si chlap všimne, že tých tašiek tam mám trochu priveľa. Ponúkne sa, že telesnú si môžem trochu oprieť oňho. A vzápätí dodá, že sa nemusím báť, že nehryzie. S blbým pocitom sa naňho umelo usmejem. Pustí sa do rozhovoru. Vypytuje sa na všetko možné o mne. Je mi to nepríjemné, veď už od mala do mňa vštepovali, že s cudzími ľuďmi sa nemám púťať do reči. Na jeho otázky odpovedám len stručne, úsečne a nie vždy priamou odpoveďou. Po chvílu si uvedomím, že ten chlap strašne páchne. Za močom a alkoholom, alebo niečim takým.... Stále sa vypytuje...na školu, kde bývam, koľko mám rokov. Zakaždým sa snažím vieryhodne zaklamať.... Ten pako celé to dílerské divadielko ešte zakončí tým, že mi ponúkne cukrík... Je mi to nanajvýš blbé, odmietam ale napokon si cukrík beriem, aby mi dal už konečne pokoj. Dokonca tri cukríky... Celú cestu modlím, len nech sme už konečne na mojej zastvke, kde aj on vystúpil. Tvrdil, že býva hneď tam oproti.... nemala som šancu skontrolovať si to. Dokonca ešte tvrdil, že je bakalár a pracuje vo Whirpoole. Magor.... Len čo autobus zastavil, rýchlo som vyšla neobzerajúc sa ani vľavo ani vpravo..... Smer domov. Zašla som ešte všelijakými okľukami, keby ma náhodou sledoval. Cukríky som vyhodila do najbližšieho odpadkového koša. A teraz sedím doma a ešte stále mám taký blbý pocit, že som ho nestretla naposledy. Že si ma nájde. Bol to fakt nejaký psychopat... Bojím sa..
Toto fakt neprajem nikomu zažiť. Niekedy je človek proste len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste..
Vaša Trish
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jantuska jantuska | Web | 25. února 2011 v 16:14 | Reagovat

och bože :( aj mne sa často stáva že si ku mne sadne nejaký degeš ale cukríky mi už dávno nejaký cudzí ujo neponúkol :D
Pati nevychádzaj týždeň z domu , máš prázdniny, pusti si TVD a relax :)

2 Livuška Marková Livuška Marková | 26. února 2011 v 12:31 | Reagovat

Ó moja to by som nechcela zažiť..........dúfam že už ho nikdy nestretneš. Musel to byť riadny debil.

3 Daduš Daduš | Web | 26. února 2011 v 13:59 | Reagovat

aj mne raz dal taky ujo cukriky za vysvedcko.. a tiez som ich vyhodila do najblizsieho odpadkoveho kosa.. :)
ale takych otranych by som sa tiez bala :!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama