..... .............. .......

Never give up (Nikdy sa nevzdávaj)

18. března 2011 v 16:16 | Trish |  Dear diary
Tak táto veta vystihuje moje uplynulé dva dni. Po úžasnom dvojdňovom oddychu, hor sa do školy! :D Bolo to dosť kruté. Najmä včera...

Poobede som mala ešte pohodu. Pozerala som ďalšie časti Upírskych denníkov (nie som závislá :D ), nalakovala som si nechty a pomaly som sa začala učiť. Bolo asi 5 hodín.

Laboratórne cvičenie (labák) -> viete, že "milujem" fyziku. No na tomto cvičení som makala už cez to naše sladké študijné voľno. Bolo mi treba už len urobiť tabuľku a vypočítať do nej hodnoty. Povedala som si, že to už nejako zvládnem. Došla som k predposlednému stĺpcu (z ôsmych) a začali mi vychádzať záporné hodnoty.... Chytil ma záchvat zúrivosti, potom ešte prišla do izby moja mamka a začala mi dohovárať za nejakú úplne nepodstatnú hlúposť. Potom mi povedala, že už som ten labák mala mať hotový. Že teraz nemám stresovať deň pred odovzdaním a že som ťapa a tepšňa a neviem, čo ešte.... Stratila som nervy (čo sa mi v poslednom čase stáva dosť často).

Potom mi začali na FB písať naraz 10-ti ľudia. Nikdy sa to nestáva a stane sa to práve vtedy, keď nič nestíham. Na Facebooku som bola len kvôli fyzike, že sa opýtam ostatných, ako im to vyšlo. No, samozrejme, buď to nemali, alebo im vychádzali záporné hodnoty ako mne.... Myslela som, že ma porazí. Nechápete ma, ako ma to naštvalo. To nemôže chápať nikto iba ja. Také nervy som nemala už dávno. Spolužiačky (3 okrem mňa, čo boli so mnou v skupine) sa dohodli, že to odovzdajú až na týždeň, že už sa s tým nejdú trápiť keď to nevychádza.

Musela som sa nejako ukľudniť. Nič nepomáhalo. Ani čokoláda. Ani hudba. Ani hádzanie vecí o zem. Tak som išla na záhradu za psom a to už bola tma. Pomohlo to. Vážne. Akonáhle som zbadala môjho zlatého psíka, všetok hnev zo mňa opadol. A keď som ho pohladkala a on mi oblízal tvár, bola som už úplne kľudná. Normálne že zvieracia terapia - animal therapy :)). Prišla som dnu a nedalo mi to tak som sa zase s čistou hlavou pustila do počítania a nakoniec som zistila, kde sme všetci robili chybu. A vyšlo mi to. Skoro každý sa na to vykašľal, len ja som to ako blbá rátala... :D

Prečo vám to tu všetko vykladám? Sama neviem, len som mala potrebu napísať vám, ako to niekedy nezvládam. Že cítim na svojich pleciach obrovský nátlak zo strany rodičov, učiteľov, kamarátov... Že by som občas najradšej všetko zavesila na klinec, zbalila sa a odišla od všetkého stresu a nepokoja v mojom živote. A vrátila by som sa, keby stres vymizol zo sveta.... Bohužial, je to nereálne a preto sa nikdy nevzdám. Včera som si to uvedomila. V mojom živote je toľko rozličných situácií, kedy by sa mi žilo ľahšie, keby som sa na všetko vybodla. Následky by však boli katastrofálne. A teda, jediný spôsob, ako to prežiť v dnes takom uponáľanom svete je nikdy sa nevzdávať!

A preto, nikdy to nevzdávaj ani ty. Ani keď ťa po ceste zo školy ošpliecha auto od hlavy po päty a potom ťa ďalšie auto skoro zrazí, ani keď ti natečie voda do topánok ako mne...... Nevzdávaj sa, vzpriam hlavu a hrdo kráčaj v ústrety svojmu nemilosrdnému osudu. :) Ešte vždy máš nejaký záchytný bod, nejakú iskričku nádeje...

Vaša Trish :))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vreckovka vreckovka | 18. března 2011 v 17:07 | Reagovat

:D

2 Trish Trish | Web | 18. března 2011 v 18:19 | Reagovat

[1]: čo je na tom také smiešne?

3 aj-tak-nechapem aj-tak-nechapem | 18. března 2011 v 18:22 | Reagovat

Krásny článok :) Nikdy Nikdy Nikdy sa nevzdávaj...Vždy si hovorím ,je jedno čo sa stane..ak teraz spadnem až na dno, Nemôžem len tak predvšetkým utiecť a zostat tam sama ležať a nič nerobiť. Treba vstať a odraziť sa opäť hore, kam na nás čaká či už sláva, šťastie, láska alebo to čo chceš. a Poviem ti, od dna sa odráža najlepšie :) Tento článok ma potešil a dodal mi viac odvahy Paťka :( :( :* dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama