..... .............. .......

Květen 2011

Život je krehký ako nádoba z porcelánu

31. května 2011 v 22:07 | Trish |  Dear diary
Nedeľa. Deň odpočinku a pokoja.
Odchádzame od babky, ponáhľame sa, lebo každý má ešte kopec vecí na práci. Celá naša rodinka oslávila spoločne s babkou jej polookrúhle narodeniny - 65 rokov.
Bolo nám výborne, rodinná atmosféra sa dala krájať. Po dlhšom čase som sa s mojou rodinou cítila veľmi príjemne, bez zbytočných hádok.
Po ceste domov myslím len na môjho psa. Celý deň je chudáčik sám zatvorený v koterci... Teším sa, ako prídem domov a vezmem ho na prechádzku do nášho zeleného raja, na lúku. Predstavujem si, ako okolo mňa šťastne pobehuje a uši mu roztopašne vejú vo vetre. Zavriem oči. Blížime sa domov.
Hneď, ako auto zabrzdí pred garážou, utekám do izby a preliekam sa zo šiat do niečoho pohodlnejšieho.
Ničnetušiac...
Najhoršia je ľudská nevedomosť.
Češem si vlasy, vyberám gumičku zo šperkovničky. Štekot a kňučanie. Sergio! Okamžite viem, že to je on. Taký strašný zvuk som ešte v živote nepočula. Stojím a pozerám sa, ani neviem kam. Nie som scopná rozmýšľať, nie sa ešte hýbať.
Zdola počujem mamkin krik: "Sergia zrazilo auto!" Hlas sa jej neskutočne trasie a preskakuje jej, takto hrozne ani v kostole nečíta liturgiu slova.
Srdce mi vynechalo tri údery. Všetko vo mne tŕpne a krv sa mi nalieva do hlay. Môj Sergio! Môj najlepší priateľ, moja bútľavá vŕba, môj pokladík... Zato moja fantázia tá pracuje na pár sekúnd aj namiesto srdca. Vidím ho ležať v kaluži krvi a hrôzostrašne si uvedomujem, že možno práve teraz umiera.
Z celej sily sa otrasiem z hrôzy, ktorá ma omráčila a utekám z domu na ulicu. Pred domom stojí šokovaný sused, ktorý ho zrazil. Zhodou náhod majú aj oni psa labradora-Buddyho. Preľaknuto na mňa pozerá a vraví, že to bola nešťastná náhoda, že práve vtedy Sergio vybehol na cestu.
Pýtam sa, kde je. Trochu sa to vo mne upokojuje, Sergia nikde nevidím. Keby umieral, asi by tu teraz ležal. Poznám svojho psa až príliš dobre, takže to nemôže byť nič vážne, keď bol schopný ešte aj utekať hore kopcom. Bežím ulicou len v legínach a rozťahanom tričku a hľadám ho. Ešte stále nechápem, ako sa vôbec dostal na ulicu. Pri kláštore ho nájdem sedieť spolu s otcom, ktorý mu podopiera labku. Z posledných síl dobehnem k nim a kľakám si. Sergio sa trasie na celom tele a prestrašene na mňa pozerá. Môj nebojácny a odvážny pes má v očiach výraz, ktorý mi naháňa husiu kožu. Objímam ho a hovorím mu, že všetko bude dobré. A hystericky sa rozplačem. Plačem a rozprávam sa s ním cez slzy, sama by som potrebovala upokojiť. Sergio sa nehýbe a spokojne sa o mňa opiera, triaška v jeho tele pomaly ustáva.
Nakladáme ho do auta a ja si až vtedy uvedomujem, že na nás čumí celá ulica. Ale že fakt celá. No a čo, za svojho psíka by som aj svoj vlastný život položila a keby to bolo nutné, utekala by som po ulici pred všetkými aj nahá. Neklamem.
Odrazu sa len ocitnem v kufri auta a Sergio mi leží v náručí ohýbajúc ľavú prednú labku. Tečie mu z nej krv, na jednom malom mieste má zodratú srsť až do živého. Všade sú slzy, krv a jeho čierne chlpy. Plačem a vrieskam po otcovi, lebo sa mi priznáva, že on ho pustil na ulicu a nedával pozor, že ide auto. To by sa mne nestalo.
Nemôžem sa pozerať, ako trpí. Labku zvíja a stále má miernu triašku. Šok.
Zverolekár je hneď v ordinácii aj keď je už osem hodín večer a nedeľa. Hneď vo dverách mi hovorí, že to bude určite v poriadku a nemám plakať. Páni, to som ale musela vyzerať, keď mi to povedal hneď ako ma zbadal. Po celom tričku mám Sergiovu krv ale čo tam po tom.
Zdvíhame ho na pult a po prvýkrát chvíľu bez pohnutia sedí. Až je to strašidelné. Inokedy taký živý pes, ktorého je problém udržať nehybného aspoň na dve sekundy. Zverolekár konštatuje, že zlomené to nie je. Silnú narazeninu mu natiera gáfrovou masťou a káže nám prísť zase zajtra.
Plačem, neviem sa upokojiť. Doma mi tatik nalieva becherovku,aby som už toľko nerumázgala... Jeden šlofík, ale pomáha. Sergio leží na trávniku a ťažko dýcha. Sadám si k nemu, hladkám ho ako v tranze a po dvoch hodinách ma príde mamka zavolať, že je už desať hodín. Zajtra žiadna škola, hovorím si v duchu a chystám plán, ako ukecať rodičov, aby ma s mojim psíkom nechali jeden deň doma. Netreba veľa presviedčať, hneď sa totiž rozplačem a obaja súhlasia.

V pondelok som teda trávila celý čas na záhrade.Čítala som Dom v stáni a starala som sa o Sergia. Deň mi ubehol rýchlo a učivo sa nahromadilo.
Pre neho som však urobila maximum, deň strávený v ľudskej spoločnosti mu len pomohol v skoršiemu vyliečeniu a hlavne k prekonaniu šoku.
Nehodu som nevidela, vraj to vyzeralo úplne strašne. Auto ho nabralao zboku, spredu by to dopadlo oveľa horšie. Po náraze sa stočil a prekotúľal sa na rebrách čo najďalej od auta.
Ďakujem Bohu, že žije. Mohlo to dopadnúť aj horšie, mohol zomrieť.
Kríva a na tú labku nestúpa, skáče na troch nohách. Ale aj horšie sa stáva......

V takýchto situáciách si človek uvedomí, čo má v živote skutočnú cenu. Nenahraditeľnú, nezameniteľnú.
Ja by som bez Sergia asi nedokázala žiť.
Takto mi v pondelok pózoval d objektívu, maród môj. :)
Posiela vám veľkú uslintanú pusinku.
P.S. To bol dôvod mojej dlhšej neprítomnosti na blogu, ale nebojte sa, už som späť! :D
Napriek tomu, že som tu tri dni nebola, hádzali ste rekordné čísla návštevnosti (teda aspoň pre mňa to boli rekordy)
sobota 94
nedeľa 134
pondelok 114
Ďakujem Vám, teraz už budem zasa písať častejšie. :)

Pitbull ft. Ne-Yo - Give Me Everything Tonight

28. května 2011 v 22:46 | Trish |  Hudba
Zase pridávam niečo obohrané rádiami, ale mne sa to aj tak zatiaľ páči... :)



Reason to your smile (2. časť)

28. května 2011 v 22:14 | Trish |  Poviedky

Dnes som prechádzala starými zložkami s obrázkami a našla som pár úsmevných textov a obrázkov. Tak dúfam, že vás pobavia resp. rozosmejú alebo aspoň privodia dobrú náladu. :)
Enter: nájsť lásku

Pavučina

28. května 2011 v 21:40
Sedím v kuchyni a čistím mamke zemiaky do polievky. Príde otec a začne podrypovať. Ako vždy.
Nejako sa dopracujeme k téme môj budúci manžel.
"To som veľmi zvedavý, kto ťa bude chcieť. Hľadaj si dobrého muža. Takého, ktorý bude veľa zarábať, bude vedieť variť, upratovať, žehliť, starať sa o psa, brať deti zo školy. A najlepšie by bolo, keby vedel aj deti vynosiť a porodiť. Ty by si len celé dni trávila na nejakej sociálnej sieti (Facebook a spol.) alebo s knihou v ruke. Ničoho iného totiž nie si schopná..."
"Skončil si?" plačem. Kotúľa sa mi slza po líci a padá do odpadkového koša spolu so šupkou zo zemiaku. Nevydržím to a idem dole do pivnice. Tam si sadám na schody a opieram sa o studenú stenu. Chlad mi až vyráža dych, ale mne je dobre. Aspoň necítim tú páliacu bolesť v hrudi. Som zamotaná vo vlastnej pavučine pocitov.
Akoby si všetci mysleli, že som bez vlastného názoru, Nemožná, neschopná. Som ešte len decko, ktorému rodičia dirigujú celý život. Ja nič nezmôžem, nič mi nie je dovolené, k ničomu sa nemôžem vyjadriť.
A ak sa náhodou vyjadrím, aj tak nemám pravdu. To čo poviem, sú podľa nich väčšinou úplné klamstvá a nerzmysly. Môžu ma ponižovať a ubližovať mi koľko len chcú. A to aj robia. Každý deň. Niet dňa, kedy by som sa nerozplakala po rozhovore s nimi. Dokáže ma rozcítiť aj úplná kravina. Keď umývam riad, príde otec ku mne a posmešne sa ma opýta, čo sa mi stalo, že zrazu pomáham... Ja by som s tým všetkých už najradšej tresla. Nech robím, čo robím, vždy som v očich mojich rodičov len ich drzé dieťa, ktoré zle vychovali, ktoré nepomáha v domácnosti a je neurotické.
Konečne sa zdvíham s vypätím všetkých síl zo studených schodov a idem k mojej kamarátke čokoláde. Otváram najschopnejšiu bonboniériu a utápam žiaľ v zázračnej hmote, ktorá vždy dokáže spoľahlivo upokojiť moje zmysly. Ako dlho si ešte budem môcť riešiť svoje problémy sladkosťami? Až kým sa zo mňa nestane tučná teta Amerika? :/
Tak to už nejde.
Vychádzam hore schodami do obývačky. Sú pustené správy. Tak počúvam. Záplavy na Spiši. Črevná nákaza z uhoriek v Španielsku. Švajčiarsky vodič v protismere zapríčinil 5 dopravných nehôd. Ďalej nevládzem počúvať....
Koho má baviť život v tomto skazenom svete? ....
Celý deň prší. Vonku zúri búrka. Aj vo mne prší a rúca sa všetko, čo bolo dobré.
Čo som to včera písala o tej dobrej nálade?!! Už ani za slovom si nestojím. Všetko malo byť dobré, všetko sa to malo zmeniť. Ale nezmenilo sa. Mrzí ma to, taký je už kolobeh života. A do neho patria aj moje hádky/rozhovory s rodičmi, ktoré ma vždy hystericky rozplačú.

Stop!!!
Zapínam gombík na svojom obrannom mechanizme, ktorý som si musela v našej rodine počas 15 rokov pracne vybudovať. Aj ten má svoje slabiny, ale v mnohých situáciách ma zachráni. Hovorí sa tomu pud sebazáchovy alebo lešie povedané: zdravého rozumu.
Neriešim čo bude ďalej. Takto to asi má byť. Asi to je zariadené tak, aby ma stále niekto terorizoval. Aby som celý život strávila v psychickej nepohode.
Usmievam sa. S imunitou proti rodičom sa zo mňa stáva egoistická sviňa, ktorej je už viac jedno, že treba umyť nejaký posr*** riad. Môžem mať všetko na saláme, aj nadmerná aktivita škodí. Ešte raz sa usmejem na svoj odraz v zrkadle. Na svoje vyrážky, na svoj nízky vzrast a rozcuchané vlasy. Som to ja. Som ich dieťa, ktoré si vychovali a teraz ho budú musieť trpieť ešte pekných pár rokov.

Do žíl sa mi vlieva vlna optimizmu a už znova dokážem uvažovať racionálne.
Čakajte dnes ešte jeden článok.
So zmiešanými pocitmi v hlave sa s vami na chvíľu lúčim.

Vinea - Znamenie krásy

27. května 2011 v 21:29 | Trish |  Dear diary

Nová edícia Vinea v Znamení krásy pre rok 2011...
Vinea Vám prináša po Znamení krásy s krištálikmi Swarovski a Znamení krásy v podobe nálepiek na nechty by Veronika Gall opäť ďalšie Znamenie krásy...
Nové znamenie krásy pre rok 2011 predstavujú unikátne korálky Vinea.
24 úchvatných korálkov je rozdelených do štyroch kolekcií, každá po 6 korálkov. Základným motívom kolekcie sú štyri tváre ženy. Každá kolekcia stelesňuje jednu ženskú zbraň a pomenovaná sú podľa mýtickych bytostí:
Kleopatra, Salome, Sirael a Manon.
A čo konkrétne jednotlivé kolekcie predstavujú? Kleopatra je výnimočnosť a Salome vzrušenie...
Sirael predstavuje harmóniu a Manon sa nesie v podobe radosti...
Ak je žena neodolateľná, zmyselná a vášnivá, zbiera korálky z kolekcie Salome.
Ak je mladá, nevinná a hravá, zvolí si kolekciu Manon. Naopak, pre ženy pokojné, dôstojné a rozvážne, tie budú zbierať korálky z kolekcie Sirael...Ženy ctižiadostivé, charizmatické a obdivované zbierajú korálky Kleopatra..

P.S. Zbierate? :D Ja už som v plnom prúde-už mám 2. :DDDD (Zmyselnosť a tajomnosť). Ktoré korálky máte vy?

Never-ending luck

27. května 2011 v 21:06 | Trish |  Dear diary


Že by som bola konečne šťastná? .... :D
Asi áno.
Neviem.
Dúfam...
Zrazu vyšlo v mojej duši slniečko. Malé, ale vyšlo. Všetci sa na mňa odrazu viac usmievajú. Ráno po ceste do školy boli všetci tak pekne oblečení. Nie podľa najnovšej módy, ale všetci boli krásni. Takí, akí sú a bez pretvárky.
Neviem, kedy vo mne nastal tento zvrat nálady. Asi po dnešnom ráne.
Spoľahni sa sám na seba, inak sa sklameš.
Tým sa riadim. No niekedy si tak pripadám ako taký autista. Sama so sebou vo svojich myšlienkových pochodoch. Môj život by bol veľmi ľahký bez ľudí, ktorí mi denne ubližujú. Bol by ľahký bez všetkých ľudí, ktorí vôbec žijú. Lebo vždy sa nájde niekto, kto vám skazí náladu. Bol by to však zároveň aj ťažký život. Smutný. Taký oničom.
Ráno mi bolo fajn. Svietilo na mňa slnko a to ma vždy dokáže neskutočne nakopnúť na celý deň. :) Usmievala som sa. Na každého, kto okolo mňa prešiel, aj sama na seba. Do školy som prišla v eufórii, bez ohľadu na to, že na prvej hodine sme mali písať písomku z fyziky. Sadla som si vedľa Bašky (ktorá je prirodzený talent na fyziku a vlastne aj na všetko ostatné) a môj problém bol vyriešený. Ešte jej dlžím čokoládu... :DD Všetok stres zo mňa opadol a to u mňa nebýva pred fyzikou zvykom.... :)
Po písomke som mala pocit ešte lepší, vedela som dosť na to, aby som dostala najhoršie dvoju. A možno aj jednotku, ak sa pošťastí.
Deň v škole sa vliekol veľmi pomaly a poobedie ešte dlhšie. Trochu som si zdriemla, potom som zapla Sims3, ale vôbec ma to nebavilo, tak som to asi po pol hodine vypla. Hlavne, že som na to oplieskala kopec prachov a teraz ma to nebaví hrať. :DD Nebolo to tak dávno, čo som si kupovala dodatok za 15€.
Na psa som si konečne našla trochu viac času, ako inokedy a zobrala som ho na dlhšiu prechádzku. Rodičia ma skoro vymkli - pred chvíľou odišli preč aj so sestrou. Vrátia sa najskôr asi za 3 hodiny, takže mám celý večer len pre seba. :D Idem si spraviť filmový maratón, konečne mi prišli DVD-čká z Popronu: Harry Potter a dary smrti 1, Narnia-Ranný pútnik. Už sa teším, dávno som nevidela nič dobré. Zapnem asi toho Harryho... :D
Som šťastná, no neviem dokedy. Zase mám čas rozpisovať vám na blog rozbor môho dňa a mojich pocitov. To robím, len keď mám dobrú náladu. Dokedy mi to však vydrží?? Určite nie tak dlho, ako by som chcela. Nie dosť dlho na to, aby som nejako vydržala do letných prázdnin.
Ja sa však napriek všetkému idem tešiť zo života. Chcem ísť hlavou proti múru, chcem tancovať v daždi, chcem sa tešiť aj cez mŕtvoly. A nikto! Nikto mi v tom nezabráni.
Budem šťastná aj naďalej. Najbližie tri mesiace ma uvidíte len usmievať sa.
Sľubujem. :)

Follow your heartbeat

27. května 2011 v 18:36 | Trish |  Layout
Som veľmi rada, že nový design sa vám páči. :)
Ako si už Daška stihla všimnúť, na záhlaví je na všetkých troch obrázkoch tá istá osoba.
Ide o jednu švajčiarsku módnu blogerku/modelku. Minule som narazila na jéj blogspot a nestihla som zatvárať a otvárať ústa. Ona je úplne dokonalá!! :) Fakt, chodiaca dokonalosť, práve som ju našla. (Myslím výzorom.)
Volá sa Kristina Bazan a na blogu píše pod prezývkou Kayture (netuším prečo) :D
Má jedinečný štýl, z ktorého čerpem inšpiráciu a nápady.
Určite nevynechajte jej blog a dajte vedieť, čo si nej myslíte vy.
Každý vníma krásu inak, každému sa páči niečo iné.
Ale ona je podľa mňa naozaj jedinečná (dokonca aj keď je prefarbená blondína). Má v sebe nejaké čaro a nedá sa jej uprieť, že handry vie nosiť...
Som zvedavá na vaše ohlasy. :))))
P.S. Design je len taký dočasný, chystám niečo letné. Lepšie povedané: už som to mala pripravené, ale bolo to až príliš letné. Poznáte to: plavky, piesok, pláž a tak.... :D Až tak teplo zase nie je, tak si na letnejší design ešte počkáte. :))

Swedish House Mafia - Save The World

27. května 2011 v 18:07 | Trish |  Hudba
Len čistou náhodou som narazila na tento nový zázrak, na youtube pridaný 19.5.2011 . Mne sa to páči, aj keď je to možno pre niekoho príliš diskofilné.... :D
Naozaj, veľmi pekný klip. Taký iný. Vôbec nie tuctový. Pesnička nie je sama o sebe až taká úžasná, ale video si pozrite. Psíkovia zachraňujú svet. Dokonalé. No, a keď sa spoja psí záchrancovia s hudbou, môže to byť niečo také krásne, až sa z toho rozplačem..... Kiežby to tak mohlo byť aj v skutočnosti.
Pozrite si.

Who´s gonna save the world tonight?
Whoś gonna bring you back to life?
We´re gonna make it, you and I
We´re gonna save the world tonight.

Krásne :)

Nenaplnený detský sen (2. časť)

25. května 2011 v 15:38 | Trish |  Dear diary
Aký pán, taký pes.
V prípade mňa a môjho psa to platí stonásobne. :D
Mnohokrát sa len smejem, Je vôbec možné, aby sa mi Sergio tak veľmi podobal?
Tvrdohlaví, nezávislí, slobodní a nespútaní. Takí sme obaja...

Dlhotrvajúci mejkap

25. května 2011 v 14:43 | Trish |  Krása
Poznáte to. Ráno vychádzate z domu dokonalé nalíčené a o dve hodiny nezostane z vášho umenia nič. Roztečenému líčeniu však odzvonilo!

Ešte, kým použijete mejkap, naneste tzv. bázu, ktorá pleť vyhladí.
V ďalšom kroku v tenkej vrstve štetcom aplikujte mejkap, ktorý zafixujte púdrom.
Aby vám držal rúž na perách ešte dlho potom, ako ho nanesiete, použite trocha mejkapu aj pod rúž.
Nasleduje kontúrka a až nakoniec rúž.
Čo však s líčením očí?
Zľahka poprášte púdrom mihalnice, ktoré takto zväčšia svoj objem a po nafarbení maskarou budú vyzerať opticky hustejšie. Očnú linku zafixujte tiež púdrom.
Aby ste farbu zintenzívnili, potiahnite očný tieň v rovnakom tóne tesne nad linkou.


zdroj: Eva (04/2011)

P.S. keby som to nemala vyskúšané, tak to sem asi nedám.... Naozaj to funguje, hlavne ten trik s mihalnicami je viditeľný asi najviac. Skúste to. :)

Budúcnosť má každý vo vlastných rukách

24. května 2011 v 19:03 | Trish |  Téma týždňa
Budúcnosť. Toto slovo si niektorí pletú s pojmom osud a náhoda. Svoje vlastné nerozvážne skutky neľutujú, naopak, radšej to zvalia na nešťastný osud. No takto to nefunguje. Budúcnosť má každý vo svojich rukách a len sami rozhodujeme, čo sa stane ďalej. My sami sme zodpovední za naše činy...
Je dosť sebecké starať sa celý život len o svoju budúcnosť. Jasné, že každý z nás sa chce stať úspešným a uznávaným lekárom, právnikom či psychológom. Zároveň by sme však mali myslieť aj na budúcnosť ostatných. Neustále myslíme na budúcnosť fungovania svojej rodiny, vzťahov s priateľmi, ale aj na budúcnosť svojho psa alebo mobilu, ktorý nie je práve v najlepšom stave. Myslíme na budúcnosť našich lakov na nechty, zošitov, oblečenia, počítačov, finančnej situácie v peňaženke .... Stále myslíme len na seba alebo na veci, ktoré sa nás týkajú.
No niekedy by sme mohli myslieť aj na budúcnosť celého sveta. Na celé ľudstvo. Aj to sa nás týka, no napriek tomu sa mnohí tvária, že oni s tým nič nemajú. Veď nie sú žiadni "greenpisáci", aby sa hrali na záchrancov prírody. Sme len malí ľudia v obrovskom svete. Sami nič nezmôžeme, no keď dáme sily dohromady, dokážeme veľké veci.
Spomeňte si, ako si ráno denne striekate dezodorant. Určite vás ani nenapadne, ako tým poškodzujete ozónovú vrstvu. A viete vôbec, koľko škodlivého žiarenia vám prechádza až do mozgu z toho, že tri hodiny telefonujete s kamarátkou? Les trpí, keď odhadzujete žuvačky a myslíte si, že vás nikto nevidí. No ten les vám to raz spočíta. Keď bude každý takto odhadzovať rôzne odpadky, o pár rokov si už nebudete mať kde s kamarátmi robiť si piknik.
Myslime spoločne na budúcnosť našej Zeme a uchováme ju ešte ako-tak v dobrom stave aj pre ďalšie generácie.

Aby ste ma nechápali zle, nechcem, aby ste sa na problém pozerali len globálne.

V poslednom čase nás zo všetkých strán strašia rôzne veštkyne a neviem ešte aké čáry-máry... Pre poverčivých a ľahko ovplyvniteľných ľudí je to hotové peklo. Veď uznajte sami, naša psychika je zaťažená tým, že každú chvíľu má byť koniec sveta a podobné nezmysly. Keď chcete vedieť môj názor, ja tomu neverím. Neverím na koniec sveta v roku 2012. Dokonca aj pred pár dňami (myslím, že v sobotu) mal byť koniec sveta. A vidíte-sme stále tu. :))
Musela by som však byť veľmi odvážna, keď by som tvrdila, že sa prírodných katastrof, ktorých je za posledných pár rokov čím ďalej tým viac, vôbec nebojím. Mám z nich panický strach a som zúfalá, keď si ráno zapnem rádio a počujem, aká katastrofa sa najnovšie udiala a že tisíce ľudí zahynuli. Nezmôžem s tým nič, ani moja ľútosť im nepomôže. Neskutočne obdivujem Japoncov, ktorí sú ideálnych príkladom súdržnosti štátu. Bez problémov sa dokázali postaviť na nohy a žijú si ďalej svoje krátke návštevné hodiny tu na Zemi.
Nikto z nás nevie, aká budúcnosť ho čaká. Jednu vec však vieme už teraz.
Všetci raz zomrieme. Je to kruté, ale je to tak. Preto sa nezapodievajme tým, čo bude zajtra, čo nečakané sa udeje, ale žime svoj život naplno. Lebo život je krásny, ale krátky. Užívajme si ho plnými dúškami (teraz nemám na mysli sex, drogy a rock´n´roll :D ), milujme svojich najbližších a dávajme im najavo svoje pocity. Chráňme svoju Zem a prírodu. Každý deň môže byť krásny, len ho musíme uchopiť pevne do svojich rúk.

Preži každý deň, ako by mal byť tvoj posledný...


What´s the time?

23. května 2011 v 21:23 | Trish |  Dear diary
Stratená v čase.
Nestíham.
Ponáhľam sa.
Ešte som sa ani neučila.
:D
A to ani neviem, čo som celé poobedie robila. Z jazykovky som prišla o piatej a potom som už len ničnerobila.... :/
Pozerám práve na novú tému týždňa a nesmierne ma potešila, zase niečo, k čomu som schopná vyjadriť sa. Tak teda, nechcem, aby to boli len prázdne slová a sľuby, tak tu slávnostne odprisahávam, že vám zajtra na túto tému niečo napíšem. :D Seriously! Kto by nedokázal písať o budúcnosti?...
Zase strácam pointu, píšem len samé Gerede (prázdne reči, bláboly), ktoré aj tak nikoho nezaujímajú. Aha, už viem čo som chcela.

1. Chcem fotiť outfity, ale neviem sa na to nejako odhodlať a nemá ma kto fotiť. So samospúšťou to je o ničom.... Ja viem, že som niekedy dávnejšie povedala, že z môjho blogu sa nestane ústredňa módy, ale nejaký ten môj oblúbený "ohoz" by vás snáď sem-tam nezabil. Tak mi napíšte do komentárov, či niečo také vôbec mám robiť, či máte záujem, alebo to je úplne trápne a zbytočné.
2. Mala som v pláne točiť videá, ale zistila som, že to vôbec neviem robiť. :D Ani webku neviem zapnúť a navyše nemám nijaký program na úpravu videa. Help! Máte nejaké tipy? :/
3. Hlasujete, hlasujte!!! Anketa je pod menu, tak rýchlo klik! Veľmi mi pomôže, keď sa vyjadríte k tomu, čo mi tu na blogu chýba, čo by sa dalo zmeniť, poprípade odstrániť. Budem vám veľmi povďačná. ;))
4. Mám urobiť nový design, alebo ste spokojní s tým, ktorý tu je teraz?...
Budem rada, ak sa k mojim otázkam vyjadríte v komentároch, pomôže mi to k celkovej pozitívnej letnej obmene blogu. :) Nájdite si na mňa, prosím, aspoň chvíľku času. :)
A ešte aby ste nezabudli, ako vyzerám :DDD
Zase nekvalitka mojim mobilom, ale lepšie ako nič. Dúfam, že vám tá fotka oči nevykolala. :DD Tomu sa hovorí dokonalá nedokonalosť.... :))
P.S. I love you

If I were a sailor

22. května 2011 v 21:47 | Trish |  Móda
S príchodom teplých dní máme chuť obliekať sa konečne uvoľnene a neobmedzene. Vyťahujeme zo skrine zabudnuté letné veci a tešíme sa zo slnečných lúčov.
Ako aj po iné roky, aj tohto roku začína byť námornícky štýl neskutočne trendy a obľúbený. Biela, modrá, červená - trochu česko-slovenská irónia. :D Ale inak túto kombináciu milujem. Ak ste s červenou nepriateľky, môžete ju nahradiť oranžovou alebo čiernou a nič nepokazíte. :)
Inšpirujte sa z www.weheartit.com



Water for elephants

22. května 2011 v 20:54 | Trish |  Filmy a seriály
O čom to vlastne je
Písali sa 30. Roky 20. storočia, kedy ľudia o prežitie museli bojovať. Život bol ťažký, ale aj v takej dobe žili ľudia, ktorý vedeli si pomôcť ako to len šlo. Zväčša sa to darilo, ak neprišla životná zmena. Jacob Jankowski (Robert Pattinson) študoval vysokú školu, odbor veterinárstvo. Záverečné skúšky nestihol dokončiť. Jeho rodičia sa zabili pri automobilovej nehode a dobrácky spôsob podnikania jeho otca pripravil Jacoba aj o to posledné čo mal. Nemal sa kde vrátiť, lebo úvery pohltili dom. Tak sa vydáva životu oproti. Na tejto ceste ho stretne vlak. Vlak radosti, šťastia, smiechu, vášne. Ale aj vlak strachu, boja a smrti. Dostane sa do spoločnosti cirkusákov Benzini. Problém nastáva vo chvíli, keď sa Jacob zaľúbi do Marleny (Reese Witherspoon), ženy principála (Christoph Waltz). Marlenu a Jacoba spojí nie len láska pre zvieratá, ale aj láska samotná. Zložitejšie je na tom to, že principál je sadista a láska v ňom je len ilúzia ako celý cirkus Benzini. A táto ilúzia sa rozplynie vo chvíli, keď principál prichádza na lásku medzi týmito dvoma.

V pokračovaní obrázky k filmu


Nech ten dobrý pocit trvá ...

21. května 2011 v 23:17 | Trish |  Dear diary
Nádych, výdych, nádych, výdych, .....
Konečne mám pravidelný tep. Po všetkých tých oslavách mám toho už naozaj dosť. Po dlhom čase prežívam opäť pokojný víkend. :) Celý deň som niečo robila, no konečne to bolo niečo oddychové. Ráno som pekne poctivo vyupratovala dom a poobede som išla s kamarátmi na zmrzlinku. :) Potom sme si zahrali volejbal, opaľovala som sa na terase a z toho tepla som nasala obrovskú dávku optimizmu.
Sľúbila som vám ten včerajší nákup. Aj ten čiastočne prispel k mojej dokonalo dokonalej nálade. Nával endorfínov spôsobený šialeným a neobmedzeným nakupovaním oblečenia a vecí s tým súvisiacich. :D Bola by som rada keby mi endorfínový zásobník vydržal čo najdlhie, lebo teraz ma v škole čaká veľmi stresové obdobie. Ale škola nie je to, o čom som teraz chcela písať... :D
Naša prvá nákupná zastávka bola v Takku. Určite ste aj vy dostali tie zľavové kupóny - 4x 25%. Prečo sa teda aspoň nezastaviť, v tomto, nie až tak preslávenom, obchode. Takko fashion ma privítalo veľkým ničím, ale po dlhšom pátraní som nakoniec našla tieto skvelé nohavice

Trištvrťové nohavice
Takko fashion
Cena po zľave: 15,74 €
Potom túto šatku. Chcelo to niečo letnejšie a v mojom šatníku sa momentálne nachádzali len samé "hrubosti" a táto mi hneď padla do oka. Ako stvorená na chladnejšie letné večery

Čipková šatka lososovej farby
Takko fashion
Cena po zľave: 6,74 €
Nasledoval MaX, no to už je iná finančná hranica pre naše úbohé peňaženky, tak som sa na vec musela pozerať ekonomickejšie, ako v Takku. Prvý bol Reserved, ale tam boli tie ceny naozaj neúnosné. Milujem ten obchod, ale radšej si počkám na akcie.... :D
Hneď za ním je Orsay a ten včera neskalamal ani náhodou. :) Predstavte si, prvýkrát som sa odhodlala kúpiť si v ňom niečo iné, ako bižutériu. Na stojane na mňa smutne pozerala nádherná riflová košielka. Posledná. Moje číslo. Vyhliadla som si ju už keď bola v novej kolekcii, ale nikdy som nemala odvahu kúpiť si ju. Za 25 €, no....
Ale včera to bolo inak. Aj za tú cenu som si ju chcela kúpiť, urobiť si radosť. Sedela ako uliata, tak som ju chcela zaplatiť. No a pri pokladni som sa dozvedela, že je o 10 € lacnejšia. Keďže bola posledná, dali ju do výpredaja. Mala som chuť vyobímať predavačku a vlastne aj celý svet... :)

Riflová košeľa
Orsay
Cena: 15 €
Nemyslite si, že som z tohto obcodu odišla bez jediného kúska bižutérie, to nie.... :D
Drevené náušnice
Orsay
Cena: 4, 95 €
Hádam sa vám veci páčili, mrzí ma, že som vám nemohla napísať skôr. :/ Ale zajtra ma tu určite čakajte, v nedeľu mám na blog kopec času, ktorý chcem aj využiť. :))
Dobrú noc.

Beyoncé - Run The World (Girls)

21. května 2011 v 16:06 | Trish |  Hudba
Tak toto si vypočujte celé!! A žiadne výhovorky sa nerátajú do úvahy....
Podarená pieseň, klip a všetko! :)) Beyoncé je úplne mega úžasná. Za divu. Aj keď, tie vlasy mi k nej celkom nejdú. Dokonca mi v niektorých pasážach, kde má sklonenú hlavu, pripomína Shakiru. Ale čo sa týka hudby, tá je dokonalá... :) A text je naozaj pôsobivý. :D
Na túto novinku som narazila predvčerom na jednom blogu a dnes som ju počula už aj v rádiu, tak som vám ju sem šupla.. :D

Čo na ňu vravíte vy?

Hmatateľné šťastie

19. května 2011 v 20:18 | Trish |  Dear diary
Material girl
Prečítajte si článok Reason to your smile (1. časť) a hneď zistíte, ako sa cítim . :) Dnes to bolo zlé, rovnako ako včera. Mám znova depkové obdobie, aj keď by som na to, popravde, namala mať žiaden dôvod. Ale sú tu aj iní ľudia a tým treba tiež pomáhať.... :/
Reason to your smile bude na pokračovanie, lebo si tu chcem zapisovať svoje úsmevné momenty, aby som mala na čo (v dobrom) spomínať. Aspoň niečo... ;)) A takéto chvíle si treba pamätať najdlhšie, lebo môžu prísť aj horšie časy, ako sú...
Predvčerom povedala spolužiačka/kamarátka jednu zaujímavú vetu: "Je zlé, ak ma peniaze robia šťastnou?" Zamyslela som sa a prišla som na to, že u mňa to je asi takisto. Jedniné, čo ma teší, sú veci, ktoré si kúpim alebo vyrobím z vecí kúpených. Riešim si tak nedostatok pozornosti a lásky od okolitej civilizácie. V poslednej dobe čím ďalej, tým častejšie. :/ Je to naozaj zlé? Ale čo by sme predsa bez peňazí robili?... Nemohla by som si kúpiť nič z toho, na čo sa denne teším: fornetti, brejky (miečka z automatu), časopisy Elle, Eva...., zmrzlina, laky na nechty, bižutéria a kopa drobností bez ktorých neviem žiť. Na čo by som sa každý deň bez peňazí tešila? Na citové výlevy mojich kamarátov? Na mojich zaneprázdnených rodičov? Teraz nikomu nekrivdím, všetci sa snažia podporiť ma, keď mám depky alebo ťažké chvíle, ale aj tak to nestačí. Celé je to zle...
Jarná únava, blbé obdobie alebo klimatické zmeny. To budú dôvody, prečo sa celému ľudstvu rapídne zhoršila v poslednom čase nálada....
Moje jediné záchytné body sú nákupy, obľúbené seriály alebo zopár ľudí, ktorí sa na mňa počas dňa bez pretvárky usmejú. :)
Pre nich žijem, nič viac mi život neponúka.
Na zajtra sa teším mimoriadne, chystáme sa na shopping (ešte neviem, v akej zostave pôjdeme). Ale chcem si vyhodiť z kopýtka. Potešiť utrápenú myseľ. Pôjdem do Takka a možno aj do MaXu. Chystám sa uloviť si nejaké parádne kúsky na leto, cez víkend som dostala od dedka peniaze k narodeninám (tie som mala, mimochodom, v januári). Takže momentálne si to môžem dovoliť. No príde čas, keď moja peňaženka zazíva prázdnotou a ja sa asi psychicky zrútim...
Nová ELLE, konečne! <3
Určite čakajte nejaký článok z tohto skvostného časopisu... :))
Včera mi už prišla moja kreditná karta (Fan účet v ČSOB).... Teším sa, neskutočne. Každý týždeň budem dostávať vreckové. A karta je praktickejšia ako hotovosť. :)
Nechcem však skončiť ako šopoholička, aj tie svoje problémy riešia len nakupovaním. Mne našťastie pomáhajú na depky aj iné veci, napríklad pes, rodina, priatelia, čokoláda, alebo milé susedove deti. :D
Ako ste na tom s nakupovaním vy?

Reason to your smile (1. časť)

19. května 2011 v 19:40 | Trish |  Poviedky
Nakláňam na záhrade sud s vodou, aby sa môj pes mohol napiť. Zrazu za chrbtom počujem šušťanie trstiny, čo majú susedia na plote. Obzriem sa: "Kukuk," poviem, keď zbadám štyri páry očí na svojom chrbte. "Dobrý deň," zdvorilo mi odpovie malé, asi osemročné, dievčatko spoza plota. Zasmejem sa: "Kľudne mi môžeš tykať." (Hahaha - smejem sa v duchu, to vyzerám až tak staro?) "Môžem aj ja?" započujem chlapčenský hlások. "Jasné," teraz sa už smejem na celú ulicu... :DD Pekne sa mi predstavia: "Ja som Markus." (Meno dievčatka som práve, bohužiaľ, zabudla) :/
Rozhovor pokračuje, chlapček je zjavne zhovorčivejší ako dievča:
"Ty si Marková, však? Máš sestru Líviu. Ja som bol do nej..." Nestíham, ústa sa mu nezatvoria, "A už do nej nie si?", schválne použijem detskú reč. "Hej, som," odpovedá, akoby to bola úplná samozrejmosť a znova sa smejem. "Zavoláš ju von?" "Je v kostole, ale keď príde, určite ju pošlem za vami," dobre sa bavím, tí dvaja si to ešte asi nevšimli. :D
"Lívia je tretiačka, však?" ozve sa konečne aj dievčatko. "Áno." Deťom to rýchlo páli: "Mala prvé sväté prijímanie, preto je v kostole, však?" Múdre deti, niečo z nich bude.
"A tvoj oco je lekár. Kandidoval na prokurátora. Rozdával nám kalendáriky, kde mal svoju fotku. Nevieš, kde sa také kalendáriky dajú vyrobiť?" pokračuje Markus a ja sa divím, že na mňa nevychrlí celý životopis môjho otca... "Neviem, spýtaj sa jeho." "Ty sa spýtaj." "No tak dobre," ustúpim, veď som staršia, a zase sa smejem. :)
"Zavoláš nám tú Líviu?" "Veď je v kostole." "Aha, tak potom, keď príde, nezabudni na to..." Markus je nažhavený na moju sestru a v duchu ju už teraz ľutujem. :D Malé deti vedia byť niekedy pekne otravné, ale tieto mi prídu veľmi milé... :D
Sú fakt zlatí. "A na školu chodíš kam?" "Do Popradu, nepoznáš to tam." usmejem sa. "Ahá, do ktorej triedy?" "Do prvej. A teraz už musím ísť, ešte sa idem učiť," odchádzam, hoci sa mi nechce. "Ahoj, zavolaj Líviu." "Dobre, keď nezabudnem."
"Tak poď Markus, ideme sa hrať na frajerov," povie dievčatko Markusovi a odchádzajú. Ešte sa za nimi stihnem obzrieť a usmejem sa. Dnes mi zlepšili náladu viac, ako ktokoľvek iný. :))

Ako málo stačí ku šťastiu.... :)

Dicsoparty Brothers - Disco, disco! Party, party!

18. května 2011 v 22:22 | Trish |  Hudba

ÓOooch nemôžem z nich. Nie sú zlatí? :DD Nemci, viac o nich neviem. Ale v ich prípade to ani nie je potrebné, stačí počúvať. Toto ma dnes naladilo na tú správnu vlnu bez toho, aby som to poriadne vnímala. Vtieravý rytmus, pripomína mi to trochu We not speak americano. :)
Počúvajte a smejte sa, tak to má byť. :D



Keď sa povie káva ...

18. května 2011 v 21:35 | Trish |  Mňamky
...drvivá väčšina Slovákov si automaticky predstaví klasického "turka". To, že najstaršia generácia nepozná prakticky inú kávu, je známy fakt. Ale ako sú na tom mladí konzumenti?
Šálka silnej horúcej čiernej alebo kotol slabej mliečnej, kto by si rád nepochutil na svojej kávičke? Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že úroveň a kutúra pitia kávy je u nás na vysokej úrovni, opak je pravdou. Podľa výskumu Inštitútu zaostáva Slovensko, čo sa kávy týka, za vyspelým svetom zhruba o 20 rokov.
Približne od 80. rokov minulého storočia nastal vo svete boom, keď začali gurmáni a kávičkári vyhľadávať špecifické chute a spôsoby prípravy. U nás k niečomu podobnému došlo až v novom tisícročí. Slávu a tradíciu kaviarenstva začala objavovať až mladá generácia, no aj to len veľmi pomaly. Podľa nedávneho prieskumu iba jedno jediné percento pravidelných konzumentov kávy si tento nápoj vychutná v kaviarni.
V súvislosti s pitím kávy v našej spoločnosti stále pretrvávajú mnohé mýty o jej škodlivosti. Vedecky je však dokázané, že v jedinej šálke kávy je obsiahnutých viac ako 200 zdraviu prospešných látok s antioxidačnou aktivitou. Vďaka káve sa tak môžeme zásobiť až 70 % dennej dávky týchto látok. Rovnako je vynikajúcou prevenciou proti Alzheimerovej chorobe a diabetu mellitus 2. typu.

Mýty o káve:
  • Káva je pochutina s tradíciou a kultúrou a jej pitie nie je len o kofeíne.
  • Káva v primeranom množstve (4 až 6 šálok denne) neškodí zdraviu dospelého zdravého človeka.
  • Káva je vhodná pri diétach pretože neobsahuje žiadne kalórie.
  • Káva nedehydruje, keďže nie je súčasťou pitného režimu. Kto je smädný, napije sa totiž vody.
  • Káva neespôsobuje pravidelným kávičkárom nespavosť.


Secondhand - úlovky z druhej ruky

17. května 2011 v 22:01 | Trish |  Dear diary

Rada by som sa ešte vrátila k včerajšku.
Sľúbila som vám tú kozmetiku, tak tu ju máte. :) Ja viem, ten make-up sa predáva už minimálne dva roky a nie je to žiadna prevratná novinka, ale ja ho mám otestovaný a nesklamal ma. Tak načo riskovať? :D
Ale musíte uznať, že laky sú naozaj prekrásne.. :DD (Teda aspoň mne sa veľmi páčia). Niekedy mi boli takéto nezvyčajné laky proti srsti, ale v poslednej dobe si kupujem čím ďalej, tým divotvornejšie..... :) Je to nová kolekcia od Essence - Blossoms etc...Rimmel púder 4,70€


Rimmel make-up 6,59€
Essence lak - modrý (odtieň FORGET-ME-NOT) 1,79€
Essence lak - zelený (odtieň I LIKE) 1,79€
A teraz už konečne k dnešnému dňu:
V škole nuda neskutočná, čo vám budem písať. Fakt, dnes bol najzabitejší deň za celý školský rok. Len som ležala na lavici a ignorovala som učiteľov, ktorí vyučovali menej ako polovicu triedy. :D To preto, lebo všetci, ktorí mali aké-také známosti, si vybavili vyzbieravanie peňazí pre organizácie Unicef a Úsmev ako dar. To sú organizácie pre deti bez rodičov, peňazí, vzdelania, atď. Poznáte ich. :)
So spolužiačkami sme sa dohodli, že skočíme do Ťavy. Čo vám napadne ako prvé? Ak sekáč, tak ste mysleli správne. :D
Presne tak, ja som bola v secondhande.......
Nehovorím, že secondhandy sú zlé. Pre niektorých ľudí sú luxusným strediskom s príjemnými cenami. Iní sa tu zase vyberú hľadať niečo originálne. Alebo zúfalci, ktorí už nezvládajú svoj život tak, ako by chceli. A sú na takýto druh oblečenia odkázaní. Pred nejakým časom som mala k sekáčom odpor. Asi pred rokom sme raz boli s kamarátkou v našej kežmarskej Ťave a tam to bolo dosť zúfalé. Samí cigáni naokolo..... a ešte jeden cigán. :D Odvtedy som mala traumu, no aj napriek tomu som chcela skúsiť secondhand v inom meste. Veď čím väčšie mesto, tým viac tovaru by mali mať. A potvrdilo sa mi to. Ťava je jeden obrovský kolos s tonou oblečenia a v tomto až tak veľa cigánov nebolo.
Aj tak mi bolo spočiatku dosť divné prehrabávať sa v toľkom oblečení. Odpor som, nakoniec, prekonala a pustila som sa do toho. Kúsok po kúsku a wow.... Dali sa nájsť aj pekné veci. Dokonca som vyhrabala zvučné značky ako Esprit, H&M, Bershka, Next ..... Divím sa, že to niektorí ľudia vyhodia, aj keď je to už obnosené. :)
Ako som sa tak hrabala, začala som vnímať zvláštnu atmosféru v miestnosti. Tie veci na mňa zúfalo volali a každá chcela byť v mojom šatníku. Ochabnuto viseli na vešiakoch a mne bolo ľúto. Ani neviem čoho. Tak som sa prehrabávala ešte viac a zistila som, že každý kúsok oblečenia má svoje čaro. Má už niečo za sebou, má históriu, príbeh.... Nie je to fascinujúce?
Bolo mi ľúto aj tých, ktorí sú na toto každodenne odkázaní, to by som ja veru asi nezvládla. Chvalabohu, že takéto nákupy beriem s rezervou a robím to len tak so zábavy. Veď kto by si nekúpil tričko za 1 €? Aj keby som to iba po dome nosila, je to výhodná kúpa. :)
No a teraz už k tým úlovkom:
Našla som toho omnoho viac, ale zistila som, že mám len 4 €urá. A tie som samozrejme minula.... :D
staroružový sveter s nazbieranými rukávmi - H&M 1€
Ale som šikovná, čo? :D
modrá kvetinová blúzka - H&M 3€

Možno by si to niekto neobliekol, ale podľa mňa majú tie veci osobnosť a šarm. :) Neviem to ani napísať slovami, jednoducho: majú niečo doseba.

A v Ťave ma určite môžu čakať aj nabudúce.....
Čo vy? Chodíte do secondhandov? Nakupujete tam len tak zo zábavy ako ja, alebo sa vyžívate v originalite oblečenia? :) Teším sa na vaše názory...

Forget me not

16. května 2011 v 20:57 | Trish |  Dear diary
Tak fajn, dnes bez obrázkov.
Aj keď najmä o tie mi dnes ide. Mala som v pláne napísať vám toho tóóóľko...celý víkend bol neskutočne nabitý, ale bez fotiek a obrázkov mi to akosi nejde. Neviem, aký je zase problém na blog.cz... Nechápem, načo zase niečo menia, v jednom kuse prerábajú. A nič mi ani nepísalo v upozorneniach, tak dúfam, že to opravia čo najskôr, relatívne dozajtra! :)

Včera mala moja sestra 1. sväté prijímanie, takže celý víkend sa skladal len z chystania, upratovania a oslavovania. Poviem vám narovinu, že oslavy v obľube nemám. Takže každú a jednu nejako pretrpím, najem sa do prasknutia a teším sa na skorý návrat domov. :D Ale oslava to bola podarená, Livinka vyzerala ako anjelik. Aj by som vám dala fotky, ale.... :( (Joj, nech opravia tie obrázky, mám z toho nervy).
Už sa dokonca odhodlávam na pokračovanie Nenaplnený detský sen (2. časť). :D Bolo načase, nie? Vidím to tak, že ten zdĺhavý príbeh rozkúskujem na 10 častí, lebo o mojom psovi by som dokázala napísať aj 2000-stranovú encyklopédiu. A samozrejme stovky fotiek, tie nesmú chýbať.
Pozerali ste hokej? :D Podľa mňa je to dosť prekvapivý výsledok. Držala som palce čechom, ale nevadí, bratia naši, aj bronz je pekný úlovok.. ;))
A dnes som bola v drogérii na konečne poriadnom nákupe. A opäť ten problém, fotky nejdú... :/ Ale veď ja vám určite zajtra napíšem a dám tu všetky fotky. Z nákupu mám konečne po dlhom čase radosť, kúpila som si to najnutnejšie, čoho bolo doma málo, resp. nič. :D Čiže make-up, púder a dva laky na nechty (samozrejme). Lakov mám dosť, ale tieto boli niečo špeciálne a hneď mi udreli do očí. :) Také pekné farby, veď uvidíte čo najskôr, ako to bude možné. ;))

Mám nervy, až teraz zisťujem , ako nedokážem písať článok bez toho, aby som nepridala aspoň jeden obrázok. Aj keď dnes by ich tu bolo určite veľa. Ak by ste vedeli, čo je to na blog.cz za problém, napíšte mi prosím do komentára, budem veľmi povďačná.
V blízkej budúcnosti som uvažovala nad natáčaním videa, tak píšte nápady, o čom by asi mohlo byť. :D

P.S. Prepáčte, že to tu tak flákam, ale mala som neskutočne plný program. Ale aj tak, nedá mi nespomenúť, že včera som mala návštevnosť 123. No a na to, že som sa tu celý víkend poriadne neukázala, som neskonale šťastná a spokojná. Aspoň s niečim.

Vaša adminka

Nová Lady Gaga?

14. května 2011 v 20:05 | Trish |  Hudba
To, že Gaga je kategória sama o sebe, je známe už dávno. Ale to, že sa niekto po nej bude opičiť a ešte sa mu to aj podarí je dosť divné.
Na túto speváčku som narazila v májovom IN.ku a hneď som si to checkla, čo za potvoru sa to zase hrabe na hudobnú scénu. Volá sa Natalia Kills. Po vypočutí jej prvého singlu Mirrors mi určite nebudete protirečiť, že má toho s Gagou veľa spoločného.
A aj ten klip je dosť identický s viacerými klipmi od Lady Gaga. Všimnite si tie topánky na vysokej netypickej platforme a vyžehlené rovné vlasy. Celkové osvetlenie scén v klipe je podobne tmavé a rovnako strašidelné.... Aj začiatok pesničky je ako nejaký mix Gaginých pesničiek Bad romance a Poker face (mám na mysli tú úvodnú zvučku).

Milujeme DENIM

13. května 2011 v 17:23 | Trish |  Móda
Rifle - kus oblečenia, ktorý už rozhodne nechýba v žiadnom šatníku. Denne nás rifle vytiahnu zo šlamastiky, keď nevieme, čo na seba. Poslúžia aj vtedy, ak chceme pôsobiť ležérne, alebo bežne bez akýchkoľvek šperkov a ozdôb. Dajú sa nosiť na tisíc spôsobov, ako elegantne, tak aj športovo.
Myslím si, že väčšina ľudí po celom svete denne uprednostní rifle pred nohavicami z akejkoľvej inej látky. Ak tak robíte aj vy, nemajte obavy, že ste tuctové a splývate s davom. Buďte odvážnejšie a oblečte si aj rifľovú košeľu alebo bundu najmä teraz, keď je to v móde. Na jar a v lete preferujte skôr svetlejšie odtiene látky, ale ani s tmavou nič nepokazíte. ;)


(Koláž na polyvore. Vlastnoručne urobená-> 3. v živote :D tak sa nesťažujte...)


Memories (2.časť)

12. května 2011 v 20:32 | Trish |  Let´s take a photo
Cha! Dlho očakávaná séria fotiek spred niekoľkých rokov/mesiacov je tu!! :))
Bude to pokračovanie dovolenkových fotiek z Turecka.

Úplne najzlatšia fotka, všetky tri robíme úžasné ksichty, lebo nám svietilo slnko do očí. A veru, také turecké slnko nie je hocičo... :D
Toto je v areáli hotela-naša cesta na izbu.
(zľava: ja, sestra, mamka)

Klik na Celý článok.

Jessie Jay - Nobody´s perfect

11. května 2011 v 22:26 | Trish |  Hudba
Sedím dole v kuchyni, hučí nám rádio na celý dom, aj keď by už bolo dobré odpratať sa do postele a čo nepočujem? :D Jessie Jay si škrieka nový duet s Eminemom. :DDD
A pekné to je, zase nejaká nová R´n´B vecička. Škoda, že ešte nie je official video, ale keď bude, určie s ním rátajte. :))

Dobrú noc všetkým. :)

Zdravý duch

10. května 2011 v 21:50 | Trish |  Dear diary
A som späť v plnej sile. Idem na vás útočiť článkami ešte častejšie, ako doteraz. Múza ma kope tak silno, že básnické črevá mi trčia von z celého tela. :DD (Pre tých, čo nepochopili, myslela som to len obrazne). :DDDD

Toľko je toho na mňa naraz. Nestíham, aj keď času mám dosť. Keď mám čas, nič nerobím a keď čas nemám idem sa zblázniť, lebo neviem čo skôr, a tak makám.
Už by som vám mohla napísať pokračovania mojich článkov Nenaplnený detský sen a Memories.... Ktoré chcete skôr? :))
Mám sto nápadov do rubriky DIY, Others a Fashion. Len kedy to mám všetko zrealizovať? Navyše by som chcela viac vyjadrovať svoj názor a viesť diskusie. To znamená, že aspoň raz do týždňa sa budem snažiť vyjadriť k nejakej téme. Buď mnou zvolenej, alebo k téme týždňa. Uvidíme, ako to bude vyzerať a či sa mi to bude chcieť aj o týždeň. :D

Cítim sa ako znovuzrodená. A to aj napriek tomu, že sme dnes na SJ písali sloh a mne to vysalo úplne všetok mozog. :D Prišla som domov a sadla som si k počítaču. No a čo nevidím? Téma týdne: Moje město. Kopance od pani Múzy sa už nedali vydržať, tak prečo nie. Pustila som sa do písania a som spokojná.
Tieto prudké ambície spôsobil zdravý duch, ktorý už opäť vládne môjmu telu. Zdravý, vyliečený. Prebudený z jarnej únavy. A spôsobí to, že vás zavalcujem článkami tak, že to ani nebudete všetko stíhať čítať, dúfam. :DDD
No počkajte, ešte sa netešte, možno je to len také moje zvyčajné chvíľkové pobláznenie a zapálenie sa pre danú vec. Ale toto, hádam, splním, to mi bude sväté! :))

P.S. Za návštevnosť som veľmi vďačná, zíde sa každý nový a hlavne verný čitateľ. Hádam sa to na tých 100+ udrží aj naďalej. :)


Tu žijem, tu som človekom

10. května 2011 v 19:12 | Trish |  Téma týždňa
Viete, ako dlho mi trvalo vyjadriť sa k nejakej téme týždňa aspoň trochu k veci? Chcelo to veľkú dávku nervov a odhodlania. A predovšetkým, vyčkávala som na to pravé orechové. No uznajte, téma Nič alebo Nevera nie sú najvhodnejšou voľbou... :D A teraz k veci:

Milujem mestá. Či už tie väčšie alebo menšie. Na dedine by som asi nedokázala žiť, niektorí ľudia v nich sú úplne odtrhnutí od civilizácie a do najbližšieho väčšieho mesta to majú pekných pár kilometrov. Nehovorím, že je to tak vo všetkých dedinkách. :)
V meste som sa narodila, v meste žijem a v meste plánujem stráviť aj zvyšok svojho života. Určite však nie v tom, v ktorom žijem teraz. Moje plány do budúcnosti sú veľké, rada by som odišla bývať do zahraničia.....

V mojom trvalom bydlisku som odmalička, poznám v ňom už aj tie najtmavšie zákutia a viem, ktorých sa mám vyvarovať. A verte, že u nás máme tých zákutí viac tmavým ako svetlých. Momentálne je naše mestečko celé rozkopané, stále sa niečo stavia a buduje, škoda, že bez výsledku. :D
No k môjmu rodisku sa viažu aj moje hlboké city. Tu som urobila svoje prvé kroky, tu som chodila do škôlky a na základnú školu. V centre som trávila voľný čas potulovaním sa s kamarátmi alebo nákupmi. Spoznávala som okolitú prírodu, a tá je, musím uznať, naozaj očarujúca. :) Najlepšie sa cítim na rozľahlých lúkach, ktoré sa nám rozprestierajú nad našim domom. To sú nekonečné plochy zelene, lesov a nepoškvrnenej prírody. Keď chcem vyventilovať hlavu, vezmem do ruky vodítko (spisovne: vôdzku) a pes naradostene krúti chvostom. Tu sa vybláznim alebo vyplačem. Podľa toho, akú mám náladu. Príroda vo mne častokrát prebudí ukrývajúcu sa melanchóliu a vtedy ďakujem Bohu, že nám ešte kúsok z tej prírody ostalo a že práve ja mám také šťastie a mám ju priamo pod nosom. Práve príroda je podľa mňa najväščou výhodou nášho okresného mesta... :))
Nie sme nijakým epicentrom zábavy, nájdete tu maximálne tak sotva spojazdnené kino Iskru, v ktorom majú také tvrdé sedadlá, že ešte týždeň po filme vás bolí zadok. xD Zopár obchodíkov, z ktorých je viac ako polovica "číňakov". Nejaké tie pizzerie a kaviarne.
Mojimi srdcovkami sú knižnica, v ktorej síce vždy nenájdem to, čo hľadám, ale mám ju jednoducho strašne rada. Vždy ma dostane ten zápach strých kníh, to ma na nej fascinuje asi najviac. :)) Potom je to cukráreň Fontána, v ktorej majú najmenšie a najmilšie jazierko v celom okolí. Niekdy tam boli aj rybičky, ale mám taký pocit, že už skapali. Najnovšie ulietavam aj na obchode s textíliami. To sú látky, čipky a podobné veci... Pamätám si, že keď som bola malá, mamka chodila do tohto obchodu, lebo vtedy si ešte sama šila oblečenie. Vždy ma prinútila ísť s ňou a ja som to neznášala. Vždy jej totiž trvalo celé hodiny, kým si vybrala tú "pravú" látku. Teraz už celkom chápem, ako sa s tým mohla toľko zdržiavať. :) Príjemné, oživiť si spomienky. A nakoniec ešte zverocentrum, z ktorého vždy odchádzam naprázdno, lebo tam nemajú nič poriadne ani pre psa, nie to ešte pre korytnačku. :DD Ale majú tam krásne rybky a úžasnú mačku. :) A krásne tam vonia.
Samozrejme, nesmiem zabudnúť na naše veľkolepé pamiatky, ktorými sa oprávnene môžeme pýšiť. Kežmarok má bohatú históriu.

Mrzí ma však, že z nášho celkom pekného mesta sa postupne stáva zapadákov. Ak náhodou nie je vonku 25°C, je všetko úplne vymreté a na ulici stretnete len málokoho.
Už rok nám opravujú zimný štadión, takže v zime sa už ani nemáme kde korčuľovať. Neustále rozkopávajú cesty, podľa mňa bez efektu. Robia kruhové objazdy a po voľbách nám namontovali semafory, čo úplne zdržuje premávku. Snažia sa niečo urobiť, ale všetko vždy len pobabrú.... :/
V našom meste je dosť veľké číslo rómskej populácie, ktorá sa rozrastá čím ďalej, tým viac. Cigáni nám niekedy znepríjemňujú život. Ja nie som rasistka, ale keď vás na ulici malý cigán drzo pýta peniaze, keď vidí, že ani kabelku na ramene nemáte, začnete mať voči nim po čase predsudky. Podobne je to aj s podguráženými občanmi. Denne natrafím aspoň na jedno indivíduum, ktoré ma úplne znechutí a skazí mi deň. Snažím sa ich ignorovať, ale prečo s tým už, dokelu, mesto niečo neurobí ?!
Keď to mám zhrnúť, svoje mesto aj napriek všetkým záporom milujem, veď som tu vyrastala. Je to síce zapadákov a občas nuda najväčšia, no aj tak....
:)

Prikladám ešte fotku nášho mesta - panorámu. Žiadny fake, naozaj je to moje mestečko. :D
(V hlavných úlohách staršie mestské domy, radnica a úžasné očarujúce Tatry. A ten svieži vzduch! :D )


Hviezdne nebo nado mnou

9. května 2011 v 18:00 | Trish |  Móda
To, že weheartit je udávač trendov nie je žiadna novinka. :)
Najnovšie som natrafila na hviezdy. No vážne. To nie je vtip, naozaj hviezdy, hviezdne nebo, galaxie a všetko spojené s vesmírom. Príde mi to trochu ako retro alebo vintage, ale vyzerá to naozaj krásne. Najprv sa mi tento hviezdny úlet veľmi nepáčil, no teraz postupne zisťujem, že si niečo s týmto vzorom musím kúpiť, inak neprežijem. :DDD
S hviezdami sa dajú robiť zázraky. Veď si pozrite......


Klik na Celý článok.

L.A. - prísne tajné

8. května 2011 v 21:23 | Trish |  Móda
Oblečte si rozviate šaty v štýle 70.-tych rokov a vydajte sa serpentínami Muhlholland Drive na privátnu párty pri bazéne. Široký kožený opasok, kvetiny a extravagantné visiace náušnice spolu s priesvitnými tunikami a šaty vyzývajú ľahký vánok, aby sa s nimi pohrával. Kto ďalej sa pridá? Štýlová vila s výhľadom na mesto je diskrétna.