..... .............. .......

Srpen 2011

DIY - Starnails (Hviezdna obloha na nechtoch)

31. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Nechtový design
Upadla dom do tvorivého a nezastaviteľného obdobia. Inšipácia ma prepadáva vo dne v noci a fakt netuším, čím to je. A niekedy môžem márne blúdiť internetovými stránkami a časopismi a premýšľať nad novým DIY. Niekedy to jednoducho nejde...

Tentokrát sa budeme venovať nechtom. Neviem, či si spomínate, ako som raz písala článok Hviezdne nebo nado mnou, v ktorom som pridala obrázky oblečenia s potalčou nočnej hviezdnej oblohy. Písala som, že raz nastane comeback hviezd a tento svoj sľub som vám nedala len tak nadarmo. V tom článku vtedy nechýbal ani nechtový design a na ten sa dnes chcem zamerať.

Toto vám je niektorým možno známe.

Vtedy som sa rozplývala nad tým, že niečo také si raz musím spraviť. :D

Včera som bola s Deny v Poprade a zavítali sme aj do DM drogérie. Zamerala som sa na laky a nechtové vecičky. Prednedávnom som na jednej kamarátke videla perfektný tmavomodrý metalický lak a tak si vravím prečo nie?.. :) A vraj tá farba na jeseň fakt pôjde. :))
Pokúpila som si ešte kopec iných vecí, ale o tom až nabudúce, keď ma zase kopne múza... :D

Večer som si s tým lakom doma nalakovala nechty a s výsledkom som bola viac než spokojná. Rimmel London sľubuje kvalitu a potešila som sa, že to nebol marketingový ťah. Lak sa s hrubým štetcom nanášal parádne a nad nechtíkmi som sa rozplývala ešte aj dnes ráno. :D
No a potom som si tak chtiac-nechtiac spomenula na potlač hviezd. A Starnails boli na svete.

Budete potrebovať:
- tmavomodrý metalický lak
- priesvitný lak s trblietkami
- strieborný maliarsky lak "PAINTER" na detaily (ale ten nie je až taký potrebný, zvládnete to aj keď použijete len ten trblietkový)

Postup:
Postup je úplne jednoduchý až primitívny. :D Na tmavomodrý lak naneste trblietavý a v niektorých častiach sa snažte nechať viac trblietok, aby to vyzeralo ako Mliečna dráha. Dozdobte strieborným alebo bielym Painterom. :) Hotovo!

(Pôvodne to malo byť úplne inak. Napadol ma lak v rozprašovači a to som aj vyskúšala. Do fľaštičky od prázdnej voňavky som si namiešala stars odtieň strieborno-ružovej, ale čo rozprašovač nechcel, rozprašoval mi to tak úžasne, že z toho vznikal len jedna otrasná machuľa. Tak som to s rozprašovaním nakoniec vzdala. Ale môžete to vyskúšať, možno váš rozprašovač bude lepší. :) Efakt by bol určite zaujímavejší s rozprašovačom, ale tak no....) :D

Výsledok:

No čo... Páči? Vyskúšate? :)

DIY - Svetrík s vlastnou potlačou

30. srpna 2011 v 18:30 | Trish |  Do it yourself
Pri spätnom pohľade na moje články tu na blogu s hrôzou zisťujem, že sa tu už strašne neobjavilo žiadne D.I.Y.-čko. :D Fakt, hanba, vzhľadom na to, že materiál sa mi v počítači riadne nahromadil, zmajstrovala som toho viac než dosť, stačilo by len presvedčiť samu seba, že tie moje výtvory naozaj za to stoja a donútiť sa ukázať vám to. Tentokrát som však bola taká zaslepená genialitou vlastného nápadu, že vám musím ukázať svoje veľdielo. :D Trochu preháňania nikomu neuškodí. Podarilo sa mi to.. Tadá! :D Som na seba hrdá......

Tento nápad som dostala už dávnejšie. Nemám ho ani tak od Claire, ktorá síce prednedávnom na svojom blogu spomenula fixy na textil a jej výtvory boli naozaj podarené. Fixám na textil som nevenovala obzvlášť pozornosť, asi preto, že tie, čo použila Claire, boli trblietavé a to sa mi veľmi nepáčilo. Potom som v Trnavskom House videla jeden svetrík, ktorý sa strašne podobal na jeden, čo mám v skrini asi už tri roky a pomaly ale isto mi raz bude malý. Akurát, že nemal gombíky, ako ten v Trnave. Upútala ma na ňom hlavne úžasná potlač vtáčikov. No cena ma zarazila, 20 € ? Za také nič.... Strašne som ho chcela, ale nakoniec som si aj tak vybrala krajší. Spomenula som sa na ten sveter v skrini, ktorý kvôli nudnej šedej už dlhšie nenosím, dala som si dva a dva dohromady, spomenula som si na PinkyClaire a jej fixy na textil ešte na miu miu vzor...


...a vznikol nápad.
Budeš potrebovať:
- akýkoľvek kus oblečenia, ktorý si chceš ozdobiť/oživiť/skrášliť ....
- fixy na textil - Centropen Textil Marker (pre istotu si kúp dve, dosť rýchlo sa vypíšu - ja som si vystačila ledva s jednou)
- ceruzku
- nožnice
- náčrtník
- tvrdý výkres
- predstavivosť

A teraz postup:
1. Základom je základ. A dobrá maketa, takže na tú stav úplne všetko. Nemusíš si kresliť len vtáctvo - sovičky, lastovičky, vrany, vrabce a čo ja viem čo ešte... Využi fantáziu, je toho toľko. Pekne vyzerajú aj srdiečka, či obyčajné guličky. Na internete určite získaš inšpiráciu. Teraz stačí už len šikovná ruka a pekne si to načrtni.

2. Tvrdý výkres A4 prelož na polovicu a v prostriedku ho zlep. Dostaneš jeden papier veľkosti A5. Na tento tvrdý výkres prekresli náčrt.

3. Makety opatrne vystrihni.

4. Začni obkresľovať. Na toto je potrebná mega veľká dávka trpezlivosti, ale ide samozrejem aj o to, koľko krát chceš danú maketu obkresliť a akú veľkú plochu chceš potom fixou zamaľovať. Zaberie to dosť veľa času,aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Mne to maľovanie trvalo dve hodiny.

5. Vymaľujte vnútro tých vtákov, ktoré sa vám páčia/nepáčia. :D Ako vám to pasuje, poprípade to môžete nechať aj nezamaľované, ale mne sa to zdalo dosť prázdne.

Tadááá !

Vylepšený svetrík je hotový!
Aj keď si myslím, že ten sveter sa musel cítiť ako úplne nový.
Teda, aspoň ja som sa tak v ňom cítila.
Ako nová.
:)
A tak sa z vykopávky z mojej skrine stal môj najnovší oľúbený kúsok.
Nech sa vám potom dobre nosí.
Dajte mi vedieť, ako ste si to vymyslele vy a či do toho idete s fixami na textil so mnou. :)

Ď.

Púštny kvet (recenzia na film)

30. srpna 2011 v 12:06 | Trish |  Filmy a seriály
Ako tak pozerám, moje filmové závisláctvo sa rozvíja a začínam uvažovať nad tým, že si založím novú rubriku s názvom Filmy. :D No, veď cez prázdniny má každý kopec času na to, aby dobehol to, čo cez školský rok zameškal....

A teraz k pointe článku.
Hudba k filmu

Púštny kvet

Po somálsky Waris.
A o tomto to je.
Príbeh somálskej ženy, ktorý ma tak chytil za srdce, až som vyronila nejednu slzu nad jej odvahou, odhodlaním a presvedčením na lepší život.
Waris dokázala celému ľudstvu, že aj žena po ženskej obriezke môže viesť normálny život.
Ona to dokázala.
Silná žena.
Obdivujem ju....
Keby sa ma niekto spýtal, aký mám vzor, bola by ním rozhodne ona.
V Somálsku podstúpi ohavnú ženskú obriezku denne až 3000 dievčat vo veku 3 roky. Waris Dirie sa stala modelkou v Amerike a neskôr veľvyslankyňou v boji proti tomuto znetvoreniu.

Film sa mi zapáčil na prvý pohľad, úchvatná hudba tiež robí svoje. Mal by si to pozrieť každý, kto verí v silu ľudského odhodlania. Ten príbeh si Waris nevymyslela, ona ho prežila. A zvládla to všetko na jednotku.
Utiekla zo Somálska-zo svojej rodnej krajiny.
Našla si kamarátku.
Naučila sa plynule hovoriť anglicky.
Našla si prácu.
A neskôr si práca našla ju.
Stala sa svetovo uznávanou modelkou.
Nezabudla na silu priateľstva.
Takmer ju vyhostili, no ona sa vydala, aby získala občianske práva.
Zaľúbila sa (paradoxne nie do svojho manžela)
Stala sa vzorom žien zo Somálska a z ostatných afrických krajín.
Ale stala sa vzorom aj pre nás.
Waris, si skvelá!

Love,
Trish

Rihanna - Cheers (NEW SONG!)

30. srpna 2011 v 11:41 | Trish |  Hudba
Riri zase raz milo prekvapila a zaútočila na nás novou pesničkou. Táto si nesie názov Cheers a mne neostáva nič iné, len prehlásiť, že sa stala mojou novou závislosťou. :D Má taký oslavný podtón a ja by som sa ňou chcela oficiálne rozlúčiť s letnými prázdninami. Nemajte mi to za zlé, ale naozaj sa už zanedlho končia... ;D
Na tohtoročné leto budem spomínať celý život. Na zdravie! Pripime si s Rihannou na koniec leta a ešte to oslávme, kým sa dá! :)

There´s a party at the bar
everybody put your glasses up
and drink to that!

I drink to that...
Life is too short to sitting around miserable...

The Vampire Diaries PARODY

26. srpna 2011 v 17:32 | Trish |  Filmy a seriály
Každý deň sa na youtube objavujú stovky paródií, podarených alebo nepodarených... Paródie na filmy, pesničky, knihy, seriály. Nemám rada paródie, lebo pokazia celý umelecký zážitok z diela. Ale na niektoré si sem tam kliknem a niekedy som aj milo prekvapená - ako tentoraz.

Paródia na Upírske denníky, nech sa páči. :D


Show me your teeth :DDD Dobre som sa na tom zabavila... :DD

Pink

24. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Let´s take a photo

Ružová.

Na všetky spôsoby....
Svetloružová
Cukríková
Cyklaménová
Staroružová
Pastelovoružová
Nude-ružová
Tmavoružová
Fialovoružová
Viac v celom článku.


Myšlienka dňa (4)

24. srpna 2011 v 17:00 | Trish |  Dear diary

Je to váš priateľ, partner, ochranca, váš pes.

Vy ste jeho život, jeho láska, jeho pán.

Bude patriť vám, bude vám verný a spoľahlivo vám bude slúžiť do posledného úderu srdca.

Vašou úlohou je byť hodný jeho oddanosti.


Cecily von Ziegesar - Gossip girl 3

24. srpna 2011 v 16:00 | Trish |  Knižné tipy

JEDINÉ, ČO CHCEM, JE VŠETKO

vydavateľstvo SLOVART
pevná väzba
232 strán
9,95 €

... Serena a Blair sa rozhodli zakopať vojnovú sekeru. A už bol najvyšší čas. Veď ako dlho sa možno hnevať na niekoho, s kým ste sa kúpavali na základnej škole? Otázka znie, aké neprístojnosti majú za lubom teraz, keď sú už opäť spolu. Verte mi, budem prvá, kto sa to dozvie, a vy budete druhí. Udržanie tajomstiev mi nikdy veľmi nešlo...
Viete, že ma milujete,
gossip girl

Môj názor

Neviem, či ste čítali alebo aspoň pozerali Gossip girl. Ak áno, určite viete, aké príjemné zimomriavky vytvára pocit z klebetenia v tejto knihe/seriáli. A určite viete aj to, že zápletka je taká komplikovaná, že sa ani nebudem pokúšať vysvetliť vám dej. To si musíte prečítať sami. :)
Celá séria je v podstate strašne plytká a povrchná, závistlivo si môžete prečítať o živote tých najvychytenejších teenagerov, ale aj také si treba niekdy prečítať. Pre zábavu a poučenie, aby sme nepadli tak hlboko ako oni. Lebo klebety zabíjajú aj tie najpevnejšie vzťahy a priateľstvá, milé dievčatá... :)

P.S. A mám ešte takú otázočku pre čitateľky tejto série z ČR.
KOľko častí vyšlo u vás a koľko Kč približne tieto knihy stoja? U nás totiž vyšli len tri časti a trochu ma to štve. To čítanie je dosť návykové.
Vopred ďakujem.

Úryvky z knihy

- Serena vie, ako zdvihnúť latku organizovania silvestrovských párty. Stačili dve minúty v podkroví, ktoré si na tento výstrelok prenajala v Chelsea, a každý hneď pochopil, že toto je najlepšia párty, na akej kedy bol. V kútoch horeli fakle a tanečný parket bol urobený zo skutočného trávnika. Barmanky mali na sebe priesvitné háčkované bikiny a dídžeja robil nový objav z Islandu. Na jednom konci podkrovia boli tri miestnosti s bielymi koženými gaučmi a vírivkami pre tých, čo túžili po súkromí alebo sa chceli iba vykúpať. A bola tam aj obrovská terasa s výhľadom na mesto. Ohňostroj mohli pozorovať dokonca z troch svetových strán.

- Blair nebola vôbec prekvapená, keď ju tesne pred polnocou našiel Chuck Bass, ako stojí vonku na terase, zúrivo do seba hádže olivy, fajčí, popíja Veuve Clicquot a omŕza jej zadok. Hľadal niekoho, kto by mu vyfajčil pri ohňostroji.
"Šťastný nový rok, Blaire." Chuck k nej rovno podišiel a pobozkal ju na pery. Mala v ústach kôstku z olivy, ale zdalo sa, že mu to neprekáža.
Blair sa odtiahla a vypľula kôstku na zem. "Dúfajme, že bude."
Chuck ju objal jednou rukou a pomaličky spúšťal ruku po chrbte až na jej zadok. "Poznáš najlepší spôsob, ako osláviť príchod nového roku?"
Odtiahla sa a ukázala dnu cez zasklené dvere. Za nimi stáli na malom stolíku Kati a Isabela, držali sa za ruky a odpočítavali posledné sekundy starého roku.
"Tie dve ťa vždy neskonale zbožňovali," vyhlásila Blair a snažila sa tváriť vážne. "Ak nechceš osláviť nový rok sám, prečo sa nespýtaš ich?"
Chuck sa uškrnul. "Fakt?"
Prikývla. "Len choď, ja..." Ale skôr, ako dokončila vetu, Chuck skočil dnu a schmatol obe dievčatá do spoločného objatia.
"Štyri! Tri! Dva!"

Vzal si si moje srdce (4)

23. srpna 2011 v 21:09 | Trish |  Poviedky
Neváham. Zoskakujeme z majáka a vyzúvame sa. Ešte pár krokov a moje nohy osviežuje chladná morská pena. Pomaly sa prechádzame pozdĺž pobrežia.

Nerozmýšľam nad ničím. Vypínam si mozog a vychutnávam si čaro okamihu. Už pol hodiny sa o niečom rozprávame a ja si uvedomím , že nie som schopná prestať. Máme k sebe tak blízko, ako sme ešte nikdy nemali.

Sú dni, keď v nás láska horí.
Sú dni, keď nechytíš rybku v mori.
Na svojom boku, pocítim jeho teplú dlaň. Pred nami je len piesok a more a nekončiaci sa rad svetiel hotelov. Na chvíľu zavriem oči. Otvorím.... Nie, nesníva sa mi to. Naozaj som tu s ním na pláži a cítim sa ako v rozprávke. Viete si predstaviť niečo romantickejšie?

"Veríš horoskopom?" spýtam sa ho. "Ani veľmi nie." "Veď ani ja," poviem pravdivo, "ale ten na mesiac júl mi vyšiel stopercentne. Písalo sa, že ak sa chystám niekam na dovolenku k moru alebo do hôr, "hrozí mi", že sa zamilujem. Po tomto horoskope už začínam veriť..." "O mne sa raz písalo, že som zlý romantik," prizná a sklopí zrak. Rozosmeje ma to. "To si ťa asi s niekým pomýlili," protirečím mu. Usmeje sa. Ach, ten jeho úsmev. Podlomia sa mi kolená a ja ďakujem Bohu, že ma drží okolo pása. "Takto by som sa s tebou dokázal prechádzať navždy," prečíta myšlienky búriace sa v mojej hlave. "Takto ísť spolu až na koniec sveta," povzdychnem si. Toho chlapca poznám len dva týždne, ale mám pocit, ako keby som s ním bola už odnarodenia. S ním sa cítim tak, ako s nikým iným. Dôverujem mu. :)


Musím prerušiť túto krásnu chvíľu. "Mala by som už ísť. Celkom určite je už veľa hodín a rodičia sa budú báť, kde som tak dlho." "Jasné, tak poďme. Odprevadím ťa." Prechádzame po móle s topánkami v rukách a na jeho konci sa obúvame. Na múriku sedí pár čudákov, ktorí po nás divne pozerajú. "No čo, asi nám závidia," skonštatujem so smiechom a opúšťame pláž. Chytím ho za ruku.

Cause the spaces between my fingers are right where yours fit perfectly.

Spolu prechádzame okolo hotelového bazéna a vraciame sa do hotela. Pri výťahu pustí moju ruku a zaželá mi dobrú noc. Kým čakám na výťah, naposledy sa ešte za ním obzriem, no už je preč. Do izby, ktorú zdieľam spolu s rodičmi a so sestrou doslova vplávam. V takejto eufórii by som najradšej zotrvala čo najdlhšie. :) "Kde si bola tak dlho? Čo máš s tým chlapcom? Tak to mi zajtra všetko povieš!" privíta ma mamka so záhadným úsmevom na perách. Ako v tranze sa zvalím na posteľ aj s topánkami. Túto noc zase nezaspím. Ale tentoraz z iného dôvodu... Zamilovala som sa do zlého romantika.
You and me could write a bad romance.

Vzal si si moje srdce (3)

23. srpna 2011 v 17:40 | Trish |  Poviedky
Riskovať to? Schladiť hlavu letným románikom, aj keď sa to celé bude možno musieť skončiť už o tri dni? Neverím chlapcom, neverím tým ich nevinným úsmevom, no prečo som sa potom na ten jeho úplne namotala? Bolo by mi strašne ľúto, ak by to takto medzi nami skončilo a celé by sme to po návrate domov uzavreli žiadosťou o priateľstvo na Facebooku.

Predstavím si samu seba, ako sedím posledný augustový týždeň doma, pozerám sa z okna a melancholicky spomínam a rozmýšľam nad tým, ako som zase raz zmarila šancu na normálny vzťah. Tak ísť tentoraz za hlasom svojho srdca alebo nie?

Russian roulette

Takéto myšlienky ma zamestnávajú počas býčich zápasov v Corride. Zo zamyslenia ma vytrhne hulákanie nadšených divákov v aréne. Atmosféra je nezabudnuteľná a neopakovateľná, ak ste boli niekedy na hokeji alebo futbale, pocity a vnemy sú tu asi desaťkrát intenzívnejšie. Napäto sledujem, ako rozzúrený býk takmer napichne na rohy obratného torreádora.
Po hodine ma to už prestáva baviť. Odpozerala som smrť troch býkov a to by aj stačilo. Nie som nijaká padavka ani slabý žalúdok (aj keď... ucho z mŕtveho býka, ktoré letí ponad vašu hlavu ako dar od torreádora pre skalného fanúšika nie je bohviečo :D ). Jednoducho ma už na to zabíjanie nebaví pozerať. Stále ten istý scenár, dokonca ani torreádori nie sú zranení a žiaden býk nevbehol medzi divákov. Škoda, predstavovala som ti to akčnejšie. Trpiteľsky si to odsedím a odpozerám, aspoňže on sedí vedľa mňa. :) Po troch hodinách sa Corrida končí a my sa plní dojmov vraciame späť do hotela. Večeru už asi nestihneme....

O polnoci sa dorútime do baru a vyhladovaní sa vrháme na jediné jedlo k dispozícii - zmrzlinu.
Keď si hladný, napi sa.
Jasné, šéfe. :D "One sangria, please!" požiadam znudenú barmanku a ona mi bez námietok naleje. Ľad, pomaranč, originál sangria a nakoniec to ešte pokazí Fantou. Farby v pohári sa premiešajú a ja s láskou hľadím na tento (ako by Berdy povedala) peknučký chľast. :D

"Nechce sa vám ísť k moru?" spýtam sa s pohárom v ruke. Baby sú už unavené, tak ideme len my dvaja.

Take a breath, take it deep.
Calm yourself and count to three...
Bez väčšej námahy sa šplháme na vežu z lán, ktorú sme si nazvali maják. Sangria mi stúpa do hlavy a s adrenalínom a točiacou hlavou idem stále vyššie a vyššie. Zrazu zle nahmatám lano, šmykne sa mi ruka. Padám. Ako opica sa stihnem zachytiť o lano, ktoré je o priečku nižšie a zapriem sa nohami. Na chvíľu mi to vyrazí dych, ale keď ho znova naberiem, rozosmejem sa. Takýto hazard sa mi začína páčiť. "Z čoho sa smeješ? Vieš, ako som sa zľakol?" povie mi. Pozorne sa zahľadím do jeho orieškovohnedých očí. Prekvapene si uvedomím, že tam vidím naozaj strach a pravdu, ktorú vyslovil.

"Ty sa o mňa bojíš?" doberám si ho. "Ani nevieš, ako," odpovie mi tichšie. S ľahkosťou srnky sa vyšplhám na vrch majáka a prisadnem si k nemu. Pred nami sa rozprestiera nekonečné more. Mesiac pláva po hladine, kde-tu sa voda zavlní. Počujem šum mora, tlkot svojho srdca a jeho dych. Vnímame len jeden druhého a užívame si nádhernú scenériu nočnej krajiny zaliatej mesačným svetlom. Je tu nádherne! :)

Something,
something about this place...

Tak už konečne niečo urob!

Tonight!
I will love, love you tonight.

"Nejdeme sa prejsť k moru?"

Sara Gruenová - Voda pre slony

21. srpna 2011 v 19:20 | Trish |  Knižné tipy
New York Time Bestseller
vydavateľstvo TATRAN
pevná väzba
296 strán
11,90 €


Aj keď sa o tých časoch nehovorí, v mysli deväťdesiatnika Jacoba Jankovského stále žijú spomienky. Vybavuje si sám seba ako mladého muža, ktorý sa hrou osudu ocitne v ošumelom vlaku patriacom Veľkolepému svetovému cirkusu bratov Benziniovcov. V duchu znovu vidí svet plný čudákov a klaunov, zázrakov, bolesti a vášne, svet s vlastnými iracionálnymi pravidlami, vlastným spôsobom života a jeho ukončenia. Svet cirkusu - pre Jacoba súčasne spasenie a skutočné peklo. Jacob sa v ňom ocitol, pretože sa mu šťastena obrátila chrbtom. Ostal ber rodičov a bez haliera, nevediac, čo si počať, keď sa zrazu ocitol v železnej "lodi bláznov" na koľajniciach. V Amerike práve začala hospodárska kríza a každý zamestnanec v treťotriednom cirkuse bratov Benziniovcov je rád, že má vôbec nejakú prácu. V cirkuse žije a pracuje aj Marlena, hviezda jazdeckého čísla. Uviazla tu, lebo sa zaľúbila do nesprávneho muža, príťažlivého cirkusového majstra s temnou povahou. A je tu aj slonica Rosie, obrovská sivá hora mäsa, od ktorej si všetci veľa sľubujú: jej nové číslo má zachrániť cirkus, no ukáže sa, že Rosie nedokáže pochopiť ani najjednoduchšie pokyny. Nezvyčajný trojlístok v podobe Jacoba, Marleny a Rosie spojí vzájomná láska a dôvera, vďaka ktorej si udržia až do konca nádej na prežitie.
Voda pre slony je prekvapujúci a dojímavý román, ktorý rozpráva taký strhujúci príbeh, že čitateľ nie je schopný odpútať sa od neho. Vystupujú v ňom jedinečné postavy, ktoré ostanú vo vás žiť ešte dlho po tom, ako obrátite poslednú stranu. Prenesú vás do sveta zázrakov tak presvedčivo, že takmer zacítite jeho vôňu.

Môj názor

Po prečítaní tejto peckovej knihy sa už teším na filmové prevedenie.
Mám to doma na USB-čku, len sa k tomu neviem nejako dokopať. Ja viem, že o filme som už písala. :) Jedno je však isté. Už teraz viem, že to bude strhujúci, podmanivý a magický film, lebo herci ako Robert Pattinson alebo Reese Witherspoon nemôžu nič pokaziť. :)
Videli ste to? Alebo čítali?

Úryvok


- Krmivo a
podstielku pre zvieratá privezú onedlho na povozoch. Rozvážame seno do stajne, kone erdžia, dupocú, mykajú sa a naťahujú krky, šklbúc hrste sena, skôr než stihne dopadnúť na zem.
-Keď nás uvidia zvieratá vo zverinci, nie sú o nič pokojnejšie - šimpanzy škriekajú, hojdajú sa na mrežiach, doširoka sa na nás vyškierajú. Šelmy sa prechádzajú z miesta na miesto. Senožravce pohadzujú hlavami, odfrkujú, vreštia a od nadšenia dokonca revú.
Otvorím klietku, v ktorej je orangutan, položím na zem za misku ovocia, zeleniny a orechov. Keď klietku otvorím, orangutan prestrčí pomedzi mreže dlhú paprču a vystrie ju ku mne. Ukáže na pomaranč v druhej miske.
-"To? To chceš?"
-Vytrvalo ukazuje na pomaranč a hľadí na mňa spod privretých očí. Ako tanier okrúhlu tvár s vystupujúcimi črtami lemujú červené chlpy. To najohavnejšie a súčasne najkrajšie stvorenie, aké som kedy videl.
-"Na!" podám mu pomaranč. "Zober si."
-Zoberie ho a položí na zem. Potom ruku opäť vystrčí von. Po niekoľkých sekundách váhania natiahnem k nemu s obavami ruku. Obkrúti mi okolo nej svoj dlhý prst a potom sa odtiahne. Sadne si na zadok a začne šúpať pomaranč.
-Hľadím na neho v nemom úžase. On sa mi poďakoval!


Myšlienka dňa (3)

19. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Dear diary

Je milión spôsobov, ako zabiť čas, ale ani jeden, ako ho vrátiť späť...


Happy Up Here :D

18. srpna 2011 v 23:55 | Trish |  Hudba
Parádna pecka. :D Zapnúť video a už nevypnúť. Nevylučujem, že sa vám nezatočí hlava, alebo nezostanete zhypnotizovaní....

Amanda Seyfried

18. srpna 2011 v 23:29 | Trish |  Móda
Túto feši blondínu určite poznáte aspoň z jedného z týchto filmov:

Dear John

Viac v celom článku.

Alica Činčárová - Aféry Finy S.

17. srpna 2011 v 21:38 | Trish |  Knižné tipy
vydavateľstvo EvitaPRESS
mäkká väzba
304 strán
7, 94 €


Alica Činčárová je absolventkou FF MU v Brne, jej rozhovory, reportáže a komentáre vychádzali vo viacerých slovenských novinách a časopisoch, pracovala aj v rádiu či televízii. Je autorkou viac ako tridsiatich prekladov zahraničnej literatúry, napísala knihu Piatok dvanásteho.
Aféry Finy S. sú knihou, ktorou vydavateľstvo EvitaPRESS otvorilo edíciu Evitínky - edíciu pre tínedžerov. Hlavná hrdinka sa volá Simona, mama jej hovorí Simka, Simik alebo Fifka, oco Sojka, babka Beruška, kamošky Fifa a spolužiaci Simča. Jej sa však najviac páči Fina, má pätnásť rokov a miluje Denisa. Jej rodičia aj temperamentná babička sú "úplne nemožní", kamarátky občas "trapošia" a Denis jej "láme srdce", ak nie je dva dni na Facebooku.
Fina žije typickým životom tínedžerky a všetky svoje "osudové" zážitky zachytáva v denníku. To, ako sa pozerá na svet, rodinu, kamarátky aj prvého frajera pätnásťročnými očami. Aj to, ako jej nevinným a naivným svetom otrasie, keď jej mama ochorie.

Môj názor

Krásna a dojímavá kniha, ktorá pohne nejedným zadubeným tínedžerským mozgom. Finin denník ma dostal na plnej čiare, mnoho jej problémov a starostí ma štvalo tak, ako keby boli moje vlastné. :)
Knihu hodnotím ako oddychové letné čítanie, ktoré vám dá niečo do života. A keď by sa vám to zdalo nudné, pobaví vás aspoň vtipný slovník, na ktorom sa veková kategória 13 - 18 určite svorne zhodne.
Čítanie mi trvalo asi päť dní a aj to len preto, lebo som to čítala na dovolenke. :) Inak som sa od toho nevedela odtrhnúť, také to bolo dobré. :D
Napriek tomu, že ide "len" o problémy tínedžerov, sú to problémy a sú naše. Každý sa s nimi musí vysporiadať sám. Táto kniha by v tom možno niektorým veľmi pomohla...

Úryvok z knihy

Štvrtok, 15. júla

Ráno som sa zobudila s depkou ako hrom. Včerajšie nákupy nepomohli. Nechápala som to, lebo nakupovanie doteraz vždy zabralo. Napadlo mi, že je to možno ako s tabletkami a potrebujem si zvýšiť dávku. Vybrala som zvyšok úspor a znova som šla prečesať shopy. Tentoraz do Auparku. Kúpila som si samé značkové veci - baleríny Mombassa (na Vagabond, čo som chclea včera, som nenahrabala, ale tieto sú tiež super), ešte jedno tričko zo Zary a peňaženku Misfifts, lebo sa hodí k novej kabelke a navyše bola v akcii.

Mama doma zalomila rukami. "Simonka, keď budeš stále utrácať, nikdy nič nenašetríš, " poúčala ma, ale som namietla, že ide o investíciu do kvality, povedala, že nemá slov. Buď som ju presvedčila, alebo si uvedomila, v akom som ťažkom duševnom rozpoložení, keďže vyhliadky na dovolenku s Denisom sa definitívne rozplynuli. Dúfam, že alternatívna liečba dnes zabrala, lebo ďalšie nákupy už neprichádzajú do úvahy. Som totiž švorc.

Lenže večer sa mi všetko rozležalo v hlave, a keď som si uvedomila, koľko som pomíňala, bolo mi znova nanič. A navyše sa ani nemám komu vyžalovať, lebo doma by ma kritizovali, s najlepšími dvoma kamoškami som skončila a Denisovi nedvíham mobil, aspoň kým nevymyslím, ako mu zvestujem svoju jóbovku. Môže sa ešte niekto čudovať, že mám depku? A pritom sa prázdniny začali tak dobre!

Tvoja čoraz nešťastnejšia Fina

Myšlienka dňa (2)

15. srpna 2011 v 10:19 | Trish |  Dear diary

The most

wasted

of all days

is one

without laughter.


Vzal si si moje srdce (2)

14. srpna 2011 v 18:30 | Trish |  Poviedky
... cause there´s no guarantee
that this life is easy.

"Vstávajte, dievčatá! Ja už s vami na dovolenku nikam nepôjdem!" zobudia ma ockove vyhrážky a radšej sa vyhrabem z postele. V kúpeľni ma trochu preberie studená voda. Horšie sa cítim po tom, čo sa zbadám v zrkkadle. "Preboha!" :D Slnko mi úplne spálilo kožu na čele a teraz sa mi to začalo lúpať. Nedá sa nič robiť, prečešem si kefou vlasy, umyjem si zuby a je načase opustiť kúpeľňu. Livinka sa vytrvalo dobýja dnu: " Paťkááá, pusti máá!" Vystrčím hlavu z dverí a rýchlo sa pracem preč. Chvatne na seba hodím nejaké oblečenie a som pripravená na raňajky.

Útočiskom sa mi stáva balkón, kde čakám na svoju podarenú rodinku, kým sa vychystá...

Mračím sa na croisant vo svojej ruke. Zjedz niečo, veď je tu taký super výber jedla," dohovára mi mamka a ja krútim hlavou. "Nie som hladná." Za normálnych okolností by som spráskala všetko, mami. Napokon sa donútim zjesť dva croisanty s džemom, aby mi všetci dali pokoj. A našťastie ma to ani nezabilo...

Špľach! Písk! Špľach! Písk! ... Čvachceme si to všetci štyria na lehátka pri bazéne, vystrojení plavkami, žabkami a opaľovacím krémom. :D Pár ľudí zdvihne hlavu, že aká blonďavá rodina to ide. :D Ach jaj, žiadne predsudky, prosím. Ja nie som peroxidka, ja som pravá blondínka! A veľa ľudí mi hovorí, že inteligentná... :D

Srdce mi búcha ako splašené. Ešte pár krokov. Je tam! Usmeje sa na mňa. Doriti! Prinútim sa ísť rovno a nepotknúť sa o vlastnú nohu. Sadáme si so sestrou na dve lehátka hneď vedľa. "Ahojte!" pozdraví nás veselo, "idete do vody?" A tak ideme, všetci štyria. Ja a sestra, on a sestra. :D
O chvíľu ma už pohltí vodná hladina a ja pod vodou počujem tlkot vlastného srdca. V bazéne sa šalíme, robíme stojky, premety, hádžeme si loptu, potápame jeden druhého (a tretí štvrtého) a odháňame okoloplávajúcich. :DD Je to strašná sranda, odreagovať sa po tých celoročných stresových situácách a vôbec nemyslieť na to, čo si o nás myslia ostatní. A v podstate som šťastná, že so sestrou nemusíme celú dovolenku visieť na rodičoch. Robíme si, čo chceme. "Idete na zmrzlinu? Fajn. Do mora? Okey, len dávaj pozor na sestru..."


Teší ma to, no jedna vec mi nedá spať...



Toto počúvam cez prázdniny... :)

13. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Hudba
Výberovka mojich najhranejších piesní na mobile, v rádiu a na youtube v poslednej dobe. Enjoy! Hádam sa vám niektoré zapáčia. :)


Viac v celom článku. :)


All good things are wild and free

12. srpna 2011 v 23:56 | Trish |  Dear diary
Prázdniny nám utekajú ako piesok pomedzi prsty a ja vám môžem len potvrdiť, že po dovolenke sa nestalo nič výnimočné...
Až na pár udalostí.

1. Bola som v Žiline a strávila som s ním jeden z najkrajších dní v mojom živote. Videla som celé žilinské centrum, ale aj okrajové časti mesta. Zoznámila som sa s obchodným centrom Mirage, ktoré mi učarovalo natoľko, že by som v ňom bola schopná tráviť každý druhý deň. Ak by sa niekto uráčil postaviť nám niečo také v Poprade. :D
Vyhladnutí a uchodení sme "zošrotovali" celú pizzu a napokon sa nám zapáčil jeden pohodlný gauč.
Ach jaj, zas odlúčenie na dlhú dobu.
Po ceste domov som s depkou počúvala hudbu. Lebo veď hudba je na to najlepší liek...

2. Zvolala som partiu kamarátov a psov a išli sme na rybník okúpať sa. No, nie my, ale psy. A zase až tak veľa nás nebolo (s dvomi psíkmi sme boli piati :D ). Tielka na ramienka, 10 kilometrová prechádzka a spomienka na to, že v konečnom dôsledku som bola viac mokrá ako môj pes. No donúťte ho niekto do tej vody! Pche :D a že labrador... :D

























3. Kamaráti zorganizovali opekačku v lese a pozvali ma. Pôvodne sme plánovali stanovačku, ale nakoniec to padlo, a tak bola opekačka záložný plán. Milujem prírodu a tento deň som si vychutnávala naplno. Najväčšia sranda bola vtedy, keď sme išli zbierať drevo na oheň. Dole kopcom sme sa šmýkali takmer po zadku, celá som bola zašpinená a taký záchvat smiechu som z toho dostala, že som si chvíľu myslela, že umieram na nedostatok kyslíka. A znova raz sa mi potvrdilo, že dievčatá TO vedia lepšie. Aj oheň založiť, aj palicu na opekanie vystrúhať.... :))

4. Ďalší deň spätý s prírodou som prežila v Tatrách na Hrebienku. Akcia Medvedie dni sa nám s rodinou zdala ako výborná príležitosť stráviť pekný slnečný deň spolu. Môjmu psovi som, samozrejme, nemohla urobiť to, že by som ho nechala doma. Asi by mi to už nikdy neodpustil... :D
Počasie bolo naozaj skvelé, ideálne na turistiku v horách. 4 kilometre skalnatého/lesného terénu smerom nahor sme zvládli za 45 minút. Aj so psom, podotýkam.
Sergio miluje dlhé prechádzky a najviac mu ulahodil horský potôčik, z ktorého pil, ako keby už nikdy v živote nemal vidieť vodu. No a, veď taký výstup dá človeku (aj psovi) dosť zabrať. Zvládli sme to na jednotku. "Pokochali" sme sa výhľadom na zničené polámané stromy Vysokých Tatier (veterná kalamita v roku 2004) a potom sme sa išli pozrieť na to, čo nám pripravili organizátori Medvedích dní. Nič moc, ale pre deti to bolo fajn. Hlavný program robil Andrej Bičan z televízie JOJ: "Tak deti, kto má so sebou najmenšieho medveďa, dostane odo mňa cenu." Ja a Sergio sme boli ďalšia atrakcia. Každých 5 minút sa pri nás pristavilo nejaké decko s rodičmi a kričalo: "Jéééj, spík! Mamíííí, ja chcem spíka!" A rodičia na to: "Pozri, aký je veľký." Deti hladkajúce môjho psa, deti sediace na mojom psovi ako na koni, deti trhajúce uši môjmu psovi...
:D Mohla som za to vyberať poplatky.
Livinka nevyhrala nič, kúpili sme si medovníky, program bol dosť odveci (aj keď v ňom hrali herci z Partičky) a jediná maxivýhoda bola, že sme všetci dostali Bebe Brumíka zadarmo. :D Ale celkovo to bol krásny deň s rodinou.

5. Prišli nám nové postele! :) Mne a mojej sestre. A ešte nočné stolíky. Do konca prázdnin by mali byť hotové aj písacie stoly a komody, tak uvidíme. S novým nábytkom som maximálne spokojná a neviem sa na to vynadívať. Vyžadovalo si to síce kompletné upratovanie a triedenie nepotrebných vecí v izbe, ale mám z toho dobrý pocit, konečne má každá vec svoje miesto. :D
Keď som sa už do toho upratovania tak vehementne pustila, bola by škoda vynechať skrine s oblečením. A tak som zase o kilá nepotrebných vecí ľahšia.... :D
6. Bola som v kine na Harryho Pottera a Dary smrti 2. Sakra dobrý obraz, na 3D som bola prvýkrát v živote, tak sa nečudujte, že sa mi to tak páčilo! :))

P.S. Vidíte, nemám až také rušné prázdniny ako napríklad minulý rok, no aj tak mám na čo spomínať. A tieto krásne spomienky s mojou rodinou, kamarátmi, psom a láskou si chcem uchovať v pamäti čo najdlhšie. Z tohto budem čerpať energiu v škole počas desiatich mesiacov až do ďalších prázdnin.... :))

Myšlienka dňa (1)

12. srpna 2011 v 22:15 | Trish |  Dear diary
My heart is perfect because...

...you are inside


Fashion blogger style

9. srpna 2011 v 18:30 | Trish |  Móda
Tak toto mi chodí na POLYVORE. :) Pekne mi posielajú na mail úžasné koláže. A ja sa potom nemôžem vynadívať. Vraj štýl módnych blogerov, podľa mňa sa trafili. Toto oblečenie by som od lásky aj zjedla! :D Enjoy it!

Some of the most colorful and inspirational voices in fashion are coming out of the blogger community! Combining passion, commentary, and personal style, bloggers are frequently spotted in the front rows at Fashion Week - clearly the most coveted editors! So in honor of fashion and style bloggers everywhere, here's cottycandii's ode to some of her favorites.


Móda zo Španielska

9. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Móda
kristybendy kristybendy | Web | Včera v 19:25 | Reagovat
Vana uprostřed pokoje :D To musel být pohled. Se máš, že jse byla ve Španělsku :) A ten song je moc pělný, znám ho sic déle, ale i tak vždy si ho ráda poslechnu :) A copak sis všechno koupila? Uděláš na to nějaký článek? A nejvíc mě okouzlila ta fotka jak mezi těmi kamenama je ten výhled :) Pěkné Trish!

Tak fajn, Kristybendy. :) Keby si to nevymyslela, asi by som sa na to nedala. :D Ale že si to ty. :))) Ďakujem a aj nabudúce ocením vaše nápady na nové články.

Tak teda, tu to máte. Toto som si kúpila v poslednej dobe. Niektoré veci sú zo Španielska, niektoré z popradského MaXu.


Reason to your smile (6. časť)

8. srpna 2011 v 18:00 | Trish |  Poviedky

Psie zmýšľanie (podľa skutočnej udalosti)


Ležím na záhrade a nasávam do kože posledné sľúbené prázdninové slnečné lúče. Zatvorím oči a na chvíľu sa mi zdá, že počujem šum mora. S námahou dvíham hlavu a pokračujem v čítaní knihy Pokúšaná. Dej ma úplne pohltil, a tak prekonávam vlastnú lenivosť a púšťam sa do toho. Okolo mňa preletí osa a ja s hysákom vyskočím na rovné nohy. "Osááááá!" vrieskam na celú ulicu a pobehujem ako šibnutá. :D Rodičia ležia na terase a na môj krik reagujú smiechom.

"Naozaj vtipné! Neviem, čo by ste na mojom mieste robili vy..." rozčuľujem sa, no aj tak sa po chvíľke musím zasmiať sama na sebe. Znovu si ľahnem a upokojím sa. Neprejde ani päť minút a ozve sa moja sestra: "Paťkááááá! Môžem pustiť Sergia?" "Pre mňa, za mňa, pusti ho, ale dávaj na ňho pozor," odpoviem a otvorím knihu. Hlava mi znovu klesne a zadriemem na knihe. To slnko ma strašne oťapuje. :D

Ani neviem, ako dlho spím, odrazu je pri mne môj pes a oblizuje mi chodidlá. Nereagujem, tak príde bližšie a oňucháva mi hlavu, zisťuje, či som v pohode. "Sergio, odpáľ! Daj mi pokoj, to šťeklí!" Vylezie mi na chrbát a keby som nemala tvrdé kosti, možno by sa mu aj dobre stálo. :D Nevšímam si ho a ide mu to na nervy. Na chvíľu sa nehýbe a ja cítim, že rozmýšľa, čo by urobil, aby ma zaujal a aby som sa s ním išla hrať.

Zoskočí z môjho chrbta (konečne) a v stotine sekundy sa spamätám, že mi trhá stranu z otvorenej knihy...

Opatrne ju odtrhne pekne cez prostriedok textu a víťazoslávne s ňou odbehne čo najďalej odo mňa. "Sergio! Tak to si prehnal." Naháňam ho, až si nakoniec ľahne, stránku pekne pohužve v papuli a oslintá ju. "Sergio, daj mi to!" Nakoniec ju pustí a ja neviem, či sa mám smiať alebo plakať. :D Vznikne z toho niečo medzi tým a ja sa rehocem, idú mi slzy a ešte sa aj snažím morálne napomenúť svojho nemorálneho psa. :DDD

V konečnom dôsledku Sergio aj tak docielil to, čo chcel. Hráme sa, váľame po zemi a ja ďakujem Bohu, že mi zoslal na Zem môjho zloducha. ;))

Niektoré udalosti vám zostanú v pamäti navždy, aj napriek neúprosnému času a zabúdaniu. Tento deň si budem pamätať. Sergio vyškerený so stranou z knihy, ktorú som samozrejme ešte nemala prečítanú, v papuli, pobehuje po záhrade. Kto by si toto nezapamätal? :) :DDD


Vzal si si moje srdce (1)

8. srpna 2011 v 0:31 | Trish |  Poviedky
More zaliate slnkom. Váľanie sa v piesku. Vlny. Morský vánok. Smiech. Dotyky. Objatia. Hviezdne nebo. Vôňa. Tvoj úsmev. Pohľady. Bezstarostnosť. Dozor. Beh. Pobláznenosť. Karty sú rozdané. Sangria. Prepletené prsty. Čokoládová zmrzlina. Porozumenie. Telepatia. Tlkot srdca. Bozky...

Nepokojne sa strhnem zo spánku. Na celom tele sa trasiem od zimy a hlava mi ide prasknúť od nedostatku odpočinku. Poslepiačky nahmatám bielu plachtu a natiahnem si ju až po bradu. Cítim sa trochu dezorientovane a úporne sa snažím rozmýšľať nad tým, kde to vlastne som. Vpravo vedľa mňa spokojne odfukuje zvyšok rodiny. Naľavo vidím záves, cez ktorý sa prediera kúsok mesačného svitu až do izby. Hotelovej izby. Jasné! Sme v Španielsku na dovolenke. Pomaly opäť vypínam mozgové závity zmorené prázdninovým ničnerobením.
´
Takto to ide už tri dni. Nemôžem spať a v noci sa budím zo sna. Spotená a unavená sa potom snažím zaspať. Zakaždým sa mi to podarí, no ja nespím ani tri hodiny a už ma rodičia nemilosrdne budia na raňajky. Cítim sa, ako keby na mňa liezla chrípka. No je to možné? Chrípka na dovolenke? To sa môže stať jedine mne, aj keď... Nikede som čítala, že syndrómy chrípky sa občas zvyknú podobať na syndrómy zamilovanosti. Spotené dlane, zrýchlený tep, bolesti hlavy, sklený pohľad...

Rozmýšľam nad udalosťami uplynulých dní. Mojou najnovšou zábavou je hranie kariet v hotelovom all-inclusive bare. S ním.

Kto nemá šťastie v kartách, má šťastie v láske.

Popíjanie sangrie pod slnečníkom a ten slastný pocit, keď si môžete pokojne ponoriť rozhorúčenú hlavu pod vodu a len tak sa nechať nadnášať. Preruším svoje rozbúrené spomienky a natiahnem sa za mobilom, ktorý leží na nočnom stolíku. Hudba je to, čo mi pomôže zaspať, keď to už inak nejde. Slúchadlá v ušiach a prvé takty piesne ma prenesú do vlastného sveta. Len dúfam, že nezobudím rodičov...
Nesiem sa na vlne podmanivej melódie a po chvíli už nad mojim telom preberá velenie všemocný spánok.

Everybody needs inspiration, everybody needs a song.
A beautiful melody, when the night´s so long ...

Španielsko 2011

7. srpna 2011 v 0:59 | Trish |  Dear diary
A tak si sedím pozorujúc z okna pôsobivé ružové mračná a popíjajúc domáci mätový čajík. Tá vôňa ma ukľudňuje a ja sa snažím zapamätať si ju na horšie časy. Rozmýšľam nad tým, že som sa celkom určite narodila pod šťastnou hviezdou. Osud mi doprial zažiť tie najkrajšie prázdniny v živote. Jasné, že sa ešte nekončia, ale ja mám pocit, že nič lepšie, ako bola dovolenka v Španielsku, už nebude.