..... .............. .......

Říjen 2011

There' s a possibility (Fotenie 0.1)

31. října 2011 v 19:48 | Trish |  Let´s take a photo
Miláčikovia!

Neskutočne ma tešia všetky vaše milé komentáre a hlasy v poviedkovej súťaži (makajte, makajte, dosť značne zaostávam- > 6. poviedka - Trish). A zase len sľubujem a neplním, lebo fotky s Tinkou tu mali byť už dáávno. :DD Takže si idem vyžehliť resty. Kochajte sa Tinkinou dokonalosťou (a neprotirečte mi!) a mojou geniálnou talentovanosťou (ha-ha). :D
Btw, 20 fotiek - the best of the best. ;) Proste top.

Pre viac fotiek kliknite na Celý článok.

Beznádejné miesto stvorené pre lásku

29. října 2011 v 18:19 | Trish |  Poviedky
Tak toto je tá sľúbená poviedka. Chcem vás veľmi pekne poprosiť o hlasy na tejto stránke. Som tam ako Trish - 6. poviedka. Anketa je úplne dole pod všetkými súťažnými poviedkami.
Hlasujete, hlasujte, hlasujte! :D
Užite si čítanie. :)
Ďakujem za každý hlas.

Kráčam len popamäti. Tú cestu už poznám natoľko dobre, že to zvládam aj so zatvorenými očami. Zlatisté lúče slnka sa predierajú cez mohutné, jeseňou poznačené koruny stromov a pohládzajú mi privreté viečka. Užívam si pravdepodobne posledné slnečné jesenné dni a myšlienkami zablúdim späť na rozhorúčenú piesočnú pláž, ochladzovanú len jemným vánkom a morskou penou.

Otvorím oči. Spomienky sú natoľko silné, že by to netrvalo dlho a čoskoro by sa dostavili slzy zúfalstva, beznádeje a smútku za tým, čo krásne a neopakovateľné som zažila. Nemám stroj času a práve teraz by som ho tak veľmi potrebovala...

Aspoň na chvíľu sa ocitnúť v tom najúžasnejšom objatí plnom nehy a pochopenia a zabudnúť na starosti, ktoré ma denne zaťažujú a vyvádzajú z namáhavo nadobudnutej rovnováhy. Vypnúť čarovný gombík v mojej hlave, nemyslieť na nič, sústrediť sa len na lásku, ktorá vrie kdesi hlboko v mojej hrudi a rozplýva sa ako životodarná tekutina do celého tela. Cítim ju až v končekoch prstov.

Podvedome preruším neutíchajúci príliv myšlienok v mojej hlave a zodvihnem zrak. Oslepí ma nádhera jesenných farieb a odrazu si uvedomím, že v tomto otrasnom svete je toľko nádherných maličkostí, že keď ich do seba pospájam ako malé dieliky puzzle, nájdem konečne zmysel života. Nechávam voľne plynúť pocity, ktoré sa vo mne už tak dlho hromadili. Na chvíľu nadobúda moje vnútro euforický pocit, hoci ani neviem prečo.

Ruky si zohrievam vo vreckách, zasa ich mám celé modré od zimy. Mala by som s tým už konečne niečo urobiť... Predo mnou kráčajú dvaja ľudia. Pri podrobnejšom prizeraní si všimnem, že je to pár starých ľudí. Babka a deduško. Babka si pri chôdzi pomáha stareckou paličkou a dedko kráča vedľa nej. Ich kroky sú identické, kráčajú úplne rovnako - naraz a tou istou nohou. Do tejto chôdze ešte rytmicky vyklopkáva palička. Obraz starých ľudí predo mnou ma načisto omráči, lebo hoci sa nedržia za ruky a dokonca sa ani nerozprávajú, zdá sa, že si dokonale rozumejú aj bez slov a šťastne sa usmievajú. Láska na mňa dýcha na každom rohu.

Na rameno mi dopadne žltý javorový list a rozosmeje ma. Hravo sa zošmykne na zem a zostane tam ležať, čakajúc, kedy ho niekto zašliapne. Zodvihnem ho a dám si ho do vrecka. "Milý môj, my sme si súdení, nenechám ťa tu predsa len tak ležať." Ešte šťastie, že okrem mňa a staršieho páru sa po okolí neprechádza nik, kto by ma mohol počuť. Väčšina ľudí by si pomyslela, že som bláznivá. No mne už v poslednom čase veľmi nezáleží na tom, čo si o mne myslia cudzí ľudia. Bláznovstvo je neschopnosť komunikovať. (Paulo Coelho) A ja viem komunikovať ešte aj tu s týmto listom, tak asi až taká bláznivá nie som. Alebo predsa?...

*Yellow diamonds in the light and we´ re standing side by side* Ulicou sa nesie melódia môjho zvonenia. Pozriem na displej. Jasné, volá sestra. "Áno Livi?" "Kedy už konečne prídeš domov? Som sama a nudím sa...." "O hodinku som tam, pusti si nejakú rozprávku." "Dobre, Pati. Ahoj a ponáhľaj sa!"

* * * * *

Na autobusovú zastávku je to už len kúsok. Dnes mám šťastie- autobus prichádza presne a ešte si aj sadnem. Z kabelky vyberiem slúchadlá a o chvíľu som už ako zvyčajne ponorená vo vlastnom svete. Zo slúchadiel sa na mňa rúti hudba plná melanchólie a zasa sa rozľútostím na verejnosti viac, než by som chcela. *We found love in a hopless place.* Mám presne ten pocit, o ktorom spieva Rihanna. Krajina za oknami sa mi mihá pred očami, detaily si už nevšímam, a hoci fyzicky stále sedím v autobuse, duchom som prítomná úplne niekde inde. Nákazlivé tempo piesne ma prenesie naspäť do spomienok a ja ich pozorujem akoby cez otvorené dvere. Vidím ich, počujem, no nemôžem sa ich dotknúť ani sa do nich vžiť. V hlave sa mi premietajú všetky úžasné momenty, pretáčam si ich stále dookola a skončím až keď doznie posledný tón piesne.

Cestou domov lenivo kladiem nohu pred nohu a potom konečne otváram vchodové dvere na dome. Kľúč v zámke sa pohne a mňa ovanie známa vôňa, akú môže človek cítiť len tam, kde sa naozaj cíti ako vo svojom domove. Zhora počuť dupot po schodoch a o necelú sekundu ma už víta moja sestra: "Pati, v škole som dostala jednotku z matematiky!" Objímem ju a na čelo jej vlepím veľký bozk: "Ty moja šikovnica." "A môžem ťa ísť česať? Pozri, aké máš zmotané vlasy," spýta sa ma a ja nedokážem odolať nadšeniu v jej detských očkách. "Jasné, že môžeš." Dupoceme spolu hore po schodoch a v mojej izbe sa obe rozvalíme na posteľ. Livinka donesie všetky rárohy, potrebné pri "kaderníckej činnosti" a horlivo mi začne rozčesávať medovo-zlaté vlasy. Milujem ten pocit, keď sa mi niekto hrá s vlasmi, takže tentoraz jej dovolím úplne všetko. Po 15 minútach sa na seba pozriem do zrkadla a takmer ani nespoznám tú osobu s crazy účesom. Moja sestra sa zo mňa rozosmeje (mala by sa smiať skôr z toho, aká je nemožná kaderníčka, ale čo už) a baví sa na mne ešte dobrú polhodinu.

* * * * *

Večer na mňa zase doľahne zúfalstvo. Už som si zvykla. Žijem dennú rutinu bez chlapca, ktorého nadovšetko milujem. Hoci viem, že tam niekde 154 kilometrov vzdialený odo mňa si tiež žije svoj život a možno na mňa práve myslí. Hoci viem, že ma miluje minimálne tak , ako milujem ja jeho, niekedy mi to nestačí. Nestačí len ten intenzívny pocit v mojom srdci, nestačí mi počuť jeho hlas v telefóne, nestačí mi pozrieť sa na našu spoločnú fotku, ktorú mám vylepenú nad posteľou. Potrebujem ho cítiť pri sebe, potrebujem cítiť jeho dych na svojom krku, počuť, ako mi zachrípnuto do ucha zašepká, že ma ľúbi. Chcem nemožné. A vo svojich nárokoch ubližujem sebe aj jemu. Budem sa s tým všetkým musieť zmieriť. Zvyknúť si na zriedkavé stretnutia, odlúčenia na dva mesiace a telefonáty s trvaním 10 minút denne.

Bolí to. Chýba mi kus srdca a ten kus bude naspäť na svojom mieste len vtedy, keď budeme spolu. Bolí to viac, než som si myslela, je to omnoho ťažšie, než by bol ktokoľvek predpokladal. No nikdy to nevzdám. Bojovať za túto lásku sa naozaj oplatí...

Jeseň má svoje osobité čaro. Keď sa zbehnú na oblohe všetky mraky, s listami sa pohráva vietor, vytvára z nich na zemi kruhový vír a kvapky dažďa predvádzajú svoj tanec na parapetnej doske môjho okna, mám pocit, že mi konečne niekto rozumie. Z kabáta vyberiem javorový list a pripnem ho na nástenku. Schúlim sa na posteli do deky, vychutnávam si dúšky teplého kakaa a napokon zaspím nepokojným spánkom. Nikto nám nesľúbil, že život bude jednoduchý. Sľúbili nám len, že to bude zato stáť. (Anonym)

* * * * *

Nový deň sa začne tak, ako každý iný: zas tá istá rutina a kolotoč povinností. Po škole mi nečakane zapípa sms-ka.

Cez víkend sa uvidíme, láska.

Už teraz sa na teba neskutočne teším.

Milujem ťa. :*

Od radosti začnem poskakovať po triede ako zjašená a objímem kamarátku. "Vyšlo to!" zavrieskam jej do ucha a rozosmejeme sa spolu.

Najhoršie je čakanie. Nenávidím čakať na niečo tak perfektné. Dlhé chvíle si krátim večerných učením, čítaním kníh a pozeraním amerických seriálov. Snažím sa myslieť na všetko iné, len nie na to, ako strašne mi chýba. Napriek všetkým pocitom, ktoré sa vo mne zmietajú, sa snažím príliš to všetko neprežívať, no raz za čas sa to zo mňa musí nejako vyplaviť von. V noci sa svedkom mojich trápení stane chudák vankúš, ktorý zakaždým skončí totálne zmáčaný od sĺz. Všetko sa raz skončí a našťastie to nie je inak ani s čakaním- aj to sa raz dožije svojho konca.

* * * * *

O týždeň neskôr sa ráno prebúdzam s vedomím, že dnešný deň bude mať konečne po dlhom čase zmysel. Cez žalúzie sa na mňa usmejú prvé slnečné lúče a ja vstanem z postele s takým oduševnením a očakávaním niečoho nezabudnuteľného, ako už dávno nie. Nepamätám si, ako som sa dostala na vlakovú stanicu, ani to, ako dlho som tam čakala. Viem len, aký úžasný pocit som prežívala, keď som ho zbadala vystupovať z vlaku. Objal ma, privítal ma dlhým vášnivým bozkom a ja som mala ukradnutý kus srdca konečne na svojom mieste.

* * * * *

Milujem Ťa, M. :*

Thinking about you how much I miss you?

28. října 2011 v 22:27 | Trish |  Dear diary
Zas sa neozývam, (hoci sú už vytúžené prázdniny), som hrozná, ja viem! :D
Je veľa hodín, tak len v skratke.

Zajtra tu budú fotky, čo sme boli vo štvrtok (teda včera) nafotiť s Tinkou. A takisto aj poviedka, s ktorou som sa zúčastnila v jednej poviedkovej súťaži na http://dievcenskeromany.webnode.sk/
Fakt sa máte na čo tešiť, samé kvalitky to budú. ;) :D (Zas kecám)

Na zastrašenie pridávam ešte jednu moju fotku na zlé sny. :D Prepáčte, škodoradosť- najväčšia radosť. :D Cha!
Fotila Tinka, hoci modelkou vo štvrtok bola ona, nie ja. :D (Ja som bola, pochopiteľne, fotograf a ten predsa nemusí vyzerať dokonale). :D

Melancholy
Standing here thinking about you how much I miss you.


DIY - Origami záložky do knihy

26. října 2011 v 20:45 | Trish |  Do it yourself
Sľúbený Do it yourself článoček je tu!

Neviem, či ste očakávali niečo prevratné, ale ak áno, tak vás hneď na začiatok musím schladiť. Tentokrát nejdeme vyrábať nič na oblečenie a ani doplnky, bude to praktický a všemožne využiteľný výtvor z papiera - záložka. :D Ja som si ju úplne zamilovala a nie je nič lepšie, ako pocit, že sa odteraz v knihe nestratíte .... (ako sa mi to stávalo doteraz). Navyše sa táto záložka dá urobiť na sto spôsobov, podľa vašich preferencií a vkusu. Tak sa do toho teda pustíme.

Bude to vyzerať nejako takto:


Love is blind, that´s why you can´t see me

25. října 2011 v 20:56 | Trish |  Dear diary
Hi guys!
(aktuálny stav: the line is busy) :D
Návštevnosť blogu rastie a rastie a kvalita blogu upadá a upadá. :D
Nestíham, robím čo môžem, ale do školy toho máme viac ako je normálne, preto som momentálne neaktívna. No nevešajte hlavy, nezabudla som tu na vás. Cez prázdniny príde môj čas a budete doslova zasypaní článkami rôzneho typu. V mojom zošite na "blogové záležitosti" mám okolo 30 nápadov na články. Dosť, čo? :D Prezradím, že najbližšie sa môžete tešiť na DIY. ;) Ak sa stane zázrak, tak to zajtra stihnem, no nič nesľubujem. Navyše som sa ešte dala na intenzívne písanie poviedok a prihlásila som sa do jednej súťaže. Dnes som si k tomu na chvíľku sadla, no tá polhodinka ani zďaleka nestačila na vyjadrenie všetkého, čo v tej poviedke malo byť. Takže kvôli nedostatku času som ostala niekde v prvej štvrtine. :D A zobrala som vážne aj moju anglickú jazykovku, učím sa poctivo na každú hodinu a neskutočne ma to chytilo! Baví ma to! V najbližšej dobe očakávajte, že si zbalím kufre a ďalší post tu bude z New York- u. :DD Haha (Just kidding.) :DD Keď sme už pri tej angličtine, bola by som rada, keby mi niekto láskavo ozrejmil, kde sa nachádza na notebookovej klávesnici apostrof, lebo ja ho neviem nájsť a píšem namiesto neho dĺžeň (ja o tejto chybe viem a ospravedlňujem sa tým, ktorým to vybíja zrak) :DD Takže tak.
P.S. 1 Chcete , aby som potom tú súťažnú poviedku skopírovala aj tu na blog?
P.S. 2
Viac na srdci nemám. :)
Ďakujem. :*

Let it fall

20. října 2011 v 19:47 | Trish |  Let´s take a photo
Takže lásky moje, mám tu pre vás sľúbenú sériu fotografií zo včerajška. Tie fotky nie sú dokonalé, sú fotené narýchlo v priebehu asi 10 minút, pretože hrozne fučal vietor a celkovo to kazí dojem, ale čo už. Aspoň nejaká tá fotodokumentácia z jesene tu bude aj vtedy, keď krajinu okolo pokryje sneh a my budeme len spomínať na to, ako nám v októbri bolo teplo. :)
Tak nasávajte slnečno-veternú atmosféru z môjho chabého pokusu o profesionálne fotky. :D













Funny fall :D

19. října 2011 v 22:24 | Trish |  Let´s take a photo
Dnes som bola fotiť na lúke a vznikli celkom fajn fotky. Teraz už nestíham pridať tu všetko, takže zajtra sa tešte. No na úvod vám doprajem jednu fakt podarenú momentku. :D

Prosím berte to s rezervou. :* :DD
1. Strašne fúfal vietor, takže mám z vlasov fúzy.
2. Nechápem, čo za pózu to Sergio urobil! :D Fakticky nechápem. Asi cvičil jogu a trénoval si polohu "mačací chrbát". :D

That´s absolutelly all.
Thank you. :D

Myšlienka dňa (11)

19. října 2011 v 19:00 | Trish |  Dear diary
"Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,
nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.
So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.
Láska nemá konca..." ♥

Prvý List Korinťanom 13. Známe z film I walk to Remember

Vytapetuj si nechty nálepkami od Essence

18. října 2011 v 20:49 | Trish |  Nechtový design
Tieto nechtíky som si robila asi pred dvoma týždňami, ale pridávam ich tu až teraz. Bude to zároveň taká menšia recenzia na nálepky na nechty od Ess. :)


Every day is a new beginning with love ♥

18. října 2011 v 15:16 | Trish |  Dear diary
Každý deň je nový začiatok s láskou
My pretty little readers!
Pobyt v posteli sa mi predĺžil o jeden deň, ale nesťažujem sa. Stihla som aspoň urobiť kopec vecí, na ktoré inak cez školu nemám čas. :) Prednastavujem kopec článkov, aby ste tu mali stále čo čítať, aj keď ja budem znovu zaneprázdnená v škole.
Dnes som nerobila nič. Len som si čítala blogy chorých blogeriek, knihu, módnu Bibliu ELLE, fotila som....
To je všetko, čo som mala na srdci.
Užite si moje ničnerobiace fotky z dneška. :D






Thanks for reading and watching. :)
Make love not war.

Confetti nails

17. října 2011 v 22:06 | Trish |  Nechtový design
Zlatíčka!
Už dlhšie tu nepribudla žiadna inšpirácia na výrobu nechtíkov, tak to idem hneď napraviť. :) V počítači sa mi nazbierali viaceré designy, tak to budem pridávať postupne.

Takže začneme. :)

Podáš mi vreckovku, prosím?

17. října 2011 v 17:39 | Trish |  Dear diary
Hi dears!
Hapčí!
To som ale dopadla. Ležím v posteli so silnou nádchou a nešla som ani do školy. Kto si myslí, že nádcha je nič, je idiot, pretože ja keď mám nádchu, cítim sa rovnako zle, ako keby som mala chrípku. Fuck!
Keď som bola mladšia, chvíle strávené doma počas choroby som si užívala. Uliala som sa zo školy a mohla som spať tak dlho, ako som len chcela. No teraz mi to ide strašne na nervy, len ležím, ničnerobím, ide mi prasknúť hlava, všetci moji kamaráti sa niekde bavia (aj škola je väčšia zábava ako toto), chýba mi civilizácia. Cítim sa odtrhnutá od sveta. Som spoločenský tvor, preboha! :D Ja už nechcem byť chorá... No vyzerá to tak, že aj zajtra si poležím.
Najneskôr vo štvrtok musím byť úplne fit. V škole budeme mať Deň otvorených dverí a v piatok Výročie školy, na ktorom budem spievať. Takže ak sa dovtedy nevyliečim, bude to poriadny prúser.
Z dnešného dňa som sa snažila vyťažiť čo najviac, no aj tak som sa na nič nedokázala dlho sústrediť. Doobeda som si pozrela moje obľúbené seriály (The Vampire Diaries a Pretty Little Liars), potom som si chvíľu čítala knihu, učila som sa dejepis (teda snažila som sa, ale po dvoch stranách som to vzdala kvôli bolesti hlavy), potom som trochu fotila, pripravovala a vymýšľala články na blog. A očas všetkých týchto aktivít som poctivo ležala v posteli, potila sa a vyliezla som len vtedy, keď som už naozaj potrebovala súrne na záchod, alebo keď som si išla dole ohriať čajík. :D
Fakt zaujímavý deň. :D Dúfam, že vy ste sa mali lepšie.
Btw, dnes čakajte ešte zopár článkov, fakt sa nudím....

Myšlienka dňa (10)

16. října 2011 v 20:51 | Trish |  Dear diary

My ženy potrebujeme pomoc iba dovtedy,

kým nám neuschnú nalakované nechty. :D


Sia & Birdy

15. října 2011 v 19:00 | Trish |  Hudba
Predstavujem vám moje nové hudobné závislosti. Pochybujem, že tieto dve peváčky poznáte všetci. Spoločné majú to, že o obidvoch som prvýkrát počula v súvislosti s upírskymi filmami. Ťak poďme pekne poporiadku. :)

Sia.
Jej pieseň My love bola v niektorej časti Twilightu, tuším, že v tretej. A na tejto pesničke fičím ako na najslinejšej droge. Pomalá, ťahavá, zamilovaná s nádherným textom. Prešla som si jej celú tvorbu a vybrala som 4, ktoré ma najviac oslovili.

My melancholic thoughts

14. října 2011 v 22:09 | Trish |  Dear diary

Nestíham. To je základný smer, ktorým sa momentálne uberá môj život. Mám citovú, finančnú, rodinnú a vzdelávaciu krízu. A úprimne povedané, necítim sa na to, že by som to všetko mala zvládnuť sama a vyriešiť všetky svoje problémy.

V škole je toho na mňa veľa, aj keď tento týždeň očakávame slnečno, len s miernymi prehánkami alebo búrkami. :D (Neberte ma prosím doslovne, to je len metaforická predpoveď počasia.) :DD Učíme sa len v pondelok a utorok, zvyšné dni budú venované Dňu otvorených dverí a Výročiu našej skoly. Takže P.A.R.Á.D.A.! :)) Aspoň jedna pozitívna informácia. :)
Dnes som si uvedomila, že som obklopená úžasnými ľuďmi a mám veľké šťastie. Skutočne, v mojom okolí sa vyskytujú ľudia, ktorí pomáhajú mne a aj ja im. Nie je to len jednostranné. Ľudia, ktorí ma majú úprimne radi a máme vždy spoločné témy. Nikdy som nemala šťastie na dobré kolektívy v školskom prostredí a ešte pred dvoma rokmi som neverila, že raz budem mať kamarátov, za ktorých by som aj ruku do ohňa vložila. Teraz už viem, že niečo také naozaj existuje. Ďakujem vám, baby, že mi každý deň zlepšujete náladu, keď to niekedy nemám ľahké a neviem, ako ďalej. Mám vás strašne rada!

Chýbajú mi popoludnia, kedy som prišla domov, naučila som sa za hodku (a učila som sa niečo, čo ma baví a dáva mi to logiku) a potom som sa išla prebehnúť na lúku so psom a vyventilovať si myšlienky. Potom som si v kľude čítala nejakú dobrú knihu a večer som si pozrela niečo v telke. Alebo som napísala na blog. Tieto popoludnia sú definitívne preč, zostala už len kopa učenia a povinností. Pes nebol už tri dni na prechádzke, knihu som neotvorila asi tri týždne, telku nepozerám od 5. septembra skoro vôbec a na blog napíšem zriedkakedy. A viete, ako ma to štve? Ani na vaše blogy nemám vôbec čas. Niekedy si stihnem narýchlo prečítať vaše úžasné články, no písať komentáre je už na mňa priveľa. Aj v tomto na mňa tlačí čas....
Jedniné, čo teraz chcem, je zažiť pokojné popoludnie s knihou alebo s časopisom v ruke. Btw, včera som trochu načala novú knihu od Paulo Coelho. Na tohto autora som počula mimoriadne dobré ohlasy, tak dúfam, že ma nesklame. Kniha sa volá Veronika sa rozhodla zomrieť. Keď sa konečne naplno dostanem k čítaniu, dám vám na ňu recenziu.
A mám predplatené ELLE! Juchúúúú...... :D

V poslednom čase som úplne zažraná do fotenia. A rada by som sa tomu venovala trochu profesionálnejšie. :) Chcela by som vyskúšať také amatérske fotky, tentoraz by som si ako objekt vybrala ľudí. :D Tých som ešte fakt nefotila (rodinu nepočítam). Takže baby, ak máte niektorá z môjho okolia záujem a čas, dajte mi vedieť, dohodneme sa a ide sa fotiť! :)
Môj fešák NIKON sa už nevie dočkať!

Melanchólia sa ku mne dostavila v plnom útoku a nechala ma trápiť sa s chladným počasím, omrznutými rukami a spomienkami na leto. No a ešte s mojim "denníkom". Viď fotky. :)

Rukavičky zahrievajú v nepriaznivých poveternostných podmienkach.

Čierne čipkované náušničky. :*

Zápisník na všetko. Do koča aj do auta. :D

Moja fotogenická skriňa plná šatiek. :D

Chystám recenziu a návod na výrobu takýchto nechtíkov. ;)

U mňa v izbe to vyzerá na stene momentálne takto. :) Keď sa raz dopracujem k tomu, čo som mala v pláne ešte cez leto, a upracem si konečne CELÚ izbu a prerobím ju na trochu iný štýl, ukážem vám ju v plnej paráde. Zatiaľ si musíte vystačiť s týmto. :)

Farby jesene u nás v obývačke na stole! :) Halloween sa blíži....

Tvorivá nálada. Spomienka na jeseň.

Detail...

Weheartit lastovička. :) Spomienka na leto.

Mätový čajíček, môj balzam na dušu s upokojujúcim účinkom. A tú šálku úplne milujem.

Tak, lásky, zase mega dlhý článok, ale veď za týždeň sa toho nahromadí strašne veľa. Cez víkend nebudem mať ani sekundu voľného času, takže teraz možno ešte niečo prednastavím, aby ste tu mali čo čítať, lebo v poslednom čase fakt dosť stagnujem a zenedbávam to tu.
Majte sa tu bezo mňa krásne a užite si víkend. Spievajte si, tancujte a nepreháňajte to s učením.
A teraz si môžeme už konečne opäť zakričať : T.G.I.F. !

Love,

Myšlienka dňa (9)

11. října 2011 v 19:17 | Trish |  Dear diary

Zostaňte zvedaví. Zostaňte blázniví.

Steve Jobs

Reason to your smile (7. časť)

10. října 2011 v 21:25 | Trish |  Poviedky
Prichádza pokračovanie vášho obľúbeného seriálu Reason to smile - továrne na smiech, zábavy na prídel alebo záchvatov smiechu.... alebo ako len chcete. :DD
Tak sa teda dobre bavte, tieto quotes som zbierala strašne dlho. A o to lepšie sú. :) Všetky hlody prešli prísnou kontrolou a toto sú tie naj. (Hlavnou témou je škola) :))


Nylons - autumn trends

8. října 2011 v 19:00 | Trish |  Móda
Nastal čas, aby som sa vyjadrila k mojej srdcovej záležitosti, silonkám:

a) dajú sa nosiť naozaj ku všetkému
b) niektoré vzory sú hriešne pekné
c) zahrejú
d) elegantne doplnia každý "look"
e) milujem ich!

Ešte stále ste presvedčené o tým, či ste anti-silonkový typ? Dlho už nebudete.
Klik na Celý článok.

Myšlienka dňa (8)

8. října 2011 v 18:30 | Trish |  Dear diary

Love the person who saw you when you were invisible.


T. G. I. F. (Thank God It´s Friday)

7. října 2011 v 20:45 | Trish |  Dear diary
Milujem tento song! :D Heineken, určite to poznáte z reklamy....
No more stress, darlings! It´s friday, no school, no work, just laying in the bed staring at the wall, relaxing, listening to music, thinking of you... Crazy dance, no rules, music in my heart. I like friday evenings! Thank God it´s friday.

Za mnou je jeden bláznivý školský týždeň, keď ma každý jeden nádych stál tak veľa námahy, že v piatok večer mám od nedostatku kyslíka takmer roztrhnuté pľúca. Niekedy sa proste všetci naraz spriahnu proti vám, a teraz mám na mysli nedostatok času (uvítala by som 48 hodín denne), kopa učenia, hádky a dohováranie rodičov. Cítim sa preťažená a neviem, čo s tým. Môj prístup "kašli na všetko a školu neber až tak vážne" nevyšiel, lebo moji drahí rodičia neboli príliš pozitívne naklonení môjmu geniálnemu postoju k životu, v ktorom slovo "stres" patrí k archaizmom na okraji slovnej zásoby.
Mám pocit, že tú školu nezvládam. A tento pocit pretrváva už dosť dlho, takže to asi nebude len taký pocit. Prepáčte, zase sa len sťažujem. Hrabe mi z angličtiny, po novom som kompletný 3- násobný človek, lebo veď: koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom a ja budem za chvíľu taká namakaná, že zabudnem aj rodnú slovenčinu. :D
Vonku je šialené počasie, zavítali k nám bláznivé dažde a dnešný deň by sme mohli nazvať ako 1. oficiálny jesenný. Prichádza melanchólia spavého obdobia, vážení.
Užite si víkend! :)




Without your high heels on

2. října 2011 v 20:48 | Trish |  Dear diary
Obuv sa skladá z odevov nosených na nohách. Nosí sa z mnohých príčin, vrátane: ochrana proti prostrediu, hygiena, ozdoba.

Topánky sú základom existencie - na nich stojí celé ľudstvo. :) Musia byť pohodlné, aby sme vydržali čo najdlhšie, Aj tak sú však niektoré ženy ochotné urobiť pre "image" viac, ako je potrebné. Ja sa k nim nezaraďujem, riadim sa heslom: čím vyššie, tým nenostiteľnejšie. Nechcem tým však povedať, že opätky sa mi nepáčia. A ako! :) Len na to proste nemám trpezlivosť. Celý deň sa trmácať o 8 centimertov vyššie nad vecou a večer si ich konečne vyzuť, odhodiť do kúta a ľahnúť si do postele s boľavými nohami.To nie je môj štýl. Opätky nosím zásadne len príležitostne, aj to len tie nižšie.
Babka mi odmalička opakuje: "Paťulka moja, len nenos vysoké opätky, zničíš si chrbticu tak, ako ja!" A niečo na tom bude.
Btw, 5 centimetrov nad vecou tak či tak ešte nikoho nezabilo, ale aj tak sa dá v takej výške vytknúť noha. :D

Pokochajte sa mojimi najnovšími úlovkami.
Uprednostňujem originalitu pred jednotvárnosťou.

Vianoce za dverami! :D :D :D

Nesúď nikoho, ak si aspoň hodinu predtým nekráčal v jeho topánkach.