..... .............. .......

Listopad 2011

Die Adventszeit

28. listopadu 2011 v 21:26 | Trish |  Dear diary
S veľkou pokorou a bázňou (hahaha) by som vás chcela poprosiť o pár hlasov v ankete o naj poviedku. Je tam veľká konkurencia a vyhrávam len veľmi tesne, tak vás veľmi pekne prosím, aby ste zvýšili moju šancu na výhru. http://dievcenskeromany.webnode.sk/news/poviedky-3-kola/ Som tam ako Drabble- Trish (to hneď prvé). Hlasy vám oplatím, pokojne mi do komentára pod týmto článkom napíšte, keď potrebujete aj vy nejaké hlasy. ;)

Čas adventu



Miláčikovia moji. Ja naozaj nestíham.
Víkend bol celkom fajn, nedeľou sme to zaklincovali. Baby, Aquacity nemalo chybu, svalovka sa hlási až dnes. :D

Ak by ste si náhodou nevšimli, včera sa bola 1. Adventná nedeľa, teda už sa začína odpočítavať čas do Vianoc. Ako tak browsujem netom, napadlo mi jedno DIY v súvislosti s Vianocami, tak sa nechajte prekvapiť. ;) Ak to stihnem urobiť a podarí sa mi to, bude to veľmi aktuálne a pre vás užitočné. :) Očakávajte najneskôr vo štvrtok-piatok.
V škole je toho fúra, ale veď tak je to vžy, čo sa sťažujem. Postupne sa to stupňuje a stupňuje až zo mňa do začiatku vianočných prázdnin ostane len vyfučaná schránka tela bez života. Tak sa v poslednom čase cítim.
V hlave mám toho toľko, chcem sa k vám prihovárať na rozličné témy takmer každý deň, no ono to nikdy nevyjde. Práve dnes mám na rozume fakt dôležitú vec, no ešte si chcem stihnúť urobiť nechty a po dlhom čase by som sa mala raz poriadne vyspať. Tak mi odpusťte moju stručnosť.
Zajtra ma tu nečakajte, ohlásim sa najskôr v stredu. :)
Majte sa tu pekne. :)))

I' m loosing (you)

26. listopadu 2011 v 0:39 | Trish |  Dear diary
Už ste sa stihli na vlastnej koži presvedčiť, že ak to ide v škole hladko a konečne sa vám podarí opraviť si nejaké známky, príde nejaký problém v súkromí, ktorý vás na chvíľu ochormí a vy nie ste schopní pohnúť sa ďalej? Raz si hore, raz si dole.... Život bez problémov by bol asi nudný. No brala by som ho! Chcem zažívať pocit šťastia dlhšie ako 5 minút.

Mimo toho, vianočná nálada pretrváva. :)
Aj sľúbené fotky sú od utorka nafotené, len nebolo nikoho, kto by ich zmenšil, upravil a vložil na blog. :D Takže s "miernym" oneskorením sú tu. :) A poviedku, ktorú som sa chystala písať v nedeľu, som ešte ani nezačala. To som celá ja. Program na víkend mám dosť nabitý, tak ma tu ani veľmi neuvidíte. Veď v poslednom čase je to tu bieda, už ste si asi zvykli. ;))

Za ten článok zo stredy písaný po anglicky sa ospravedlňujem. nechcelo sa mi písať preklad. Ani som vôbec nemala v pláne písať niečo po anglicky, no v stredu poobede som išla domov z jazykovky a ešte som bola prepnutá na anglinu. Premýšľala som. No a večer to zo mňa nejako vyliezlo, musela som to napísať. Ešte raz sa ospravedlňujem tým, čo anglický jazyk neovládajú (nabudúce napíšem aj "titulky"). :D

Dobre, koniec mojich kecov. Hor sa na fotky! (V podstate je to post o tom, čo mám nové a obľúbené... tzv. new in) :DDD

Moje tri milované. ♥ Jedna voňavejšia ako druhá (a druhá ako tretia, však Tina!). :D Milujem Tesco F&F voňavé sviečky plnené do skla.

Táto je aj tak best! Vanilla glass filed candle (F&F; asi 3 €). Vanilku je cítiť aj dlho potom, čo sviečku zahasíte. Milujem tú vôňu!

Konečne ich mám! Hurá, pierkové náušnice! Indiánske lapače snov. (Ja viem, že som kedysi tvrdila, že mne sa pierkové náušnice nepáčia, ale veď ľudia svoje názory po čase menia, no nie?...). A navyše sú úplne dokonalé! :)
(Orsay; 6,95 €)

Prsteň, ďalší do zbierky mojich pokladov. Je veľmi praktický a dá sa nosiť s úplne všetkým. :) V Orasy bola akcia a tento krásavec bol zadarmo.

Golden Rose tmavohnedý lak. Chcela som ho, túžila som po ňom, zháňala som ho a teraz ho hrdo nosím. Mám rada netypické laky. (2,70 €)

Aj vy milujete tento roztomilý zimný vzor tak, ako ja? :D (legíny-New Yorker; 12 €)

Šál (H&M) a čiapka (Orsay). Je zima, toto treba nutne!

Ňuňu moje malé! :* Essence lesk na pery. Milujem tú vôňu, navyše je to strašne zlatučké a extra hydratačné. Odporúčam.

1. ELLE, ktoré mi prišlo do schránky. Skákala som od radosti... :) A toto číslo je naozaj veľmi podarené, škoda, že nebol darček. V ďalšom čísle sa nalaďte na diárik na rok 2012.

Táto strana sa mi v novom ELLE páči úplne najviac. Krása! Slintáme spoločne nad bracellets and clutches (náramkami a listovými kabelkami)...

Malý náhľad na môj pracovný stôl. Na Vianoce dostanem nový, konečne (asi 2-krát väčší).
Zľava: CD Merry Christmas, CD Dara Rollins, stojan s perami, lístočky na odkazy, macko z Dňa otvorených dverí našej školy na podporu boja proti AIDS, kalendár, sviečky.
V strede: môj notesík na všetko a výtvor, ktorého sa na mojom blogu dočkáte už čoskoro. :D

To je asi tak všetko, čo som mala v pláne. :) Prepáčte mi kvalitu a zlé osvetlenie fotiek. Všetko je to fotené potme, lebo zo školy prídem domov o 4 alebo 5 a vždy je už tma. :/

Have a nice weekend! :*

Tears valley

23. listopadu 2011 v 21:25 | Trish |  Dear diary
Splitting headache. I' m running through the street letting the tears rain down my cheeks. It' s a darkness, nobody can see them. My hands are shaking but I don' t sense the coldness anymore. Some strange people are going past me... I don' t attend them.
There' s a fight inside me. One part of me will overcome it. The another part will forget it all. I don' t want to care. I don' t want to be the first who solves every problem. I don' t want to wait. The last part will be with you every second of human existence despite of all mentioned things.
Something changed. I like changes but this one is absolutelly horrible...
I' m tired of counting sheep. I can' t sleep at night. Can' t you see it? Don' t you know? Why are you doing it to me? So many things to do... every day.... Why am I not one of the things? I don' t understand you at all. Perhaps I' m invisible for you. But. Am I that easy to forget?
But I will be at ease one day. Maybe.

Coat

21. listopadu 2011 v 18:30 | Trish |  Móda

(Prednastavené)

"Vymenuj aspoň tri dôvody, pre ktoré sa tešíš na jeseň a zimu," povedala som viacerým mojim kamarátkam a väčšina mi odpovedala: "Nový kabát, jesenná melanchólia, zimné športy+sneh."

Je to tak, milé dámy. Na chladné obdobie sa tešíme predovšetkým kvôli tomu úžasnému kabátiku, ktorým nám ešte od letných výpredajov visí v skrini. Také sme my ženy. :) Nenapraviteľné.
Kabát je teplý. Príjemný. Útulný. Dlhý či krátky. Military alebo vintage. Kožúšok. Vesta. S opaskom. Pod kolená. S golierom. S veľkými nápadnými gombíkmi.
Milujeme kabáty v akejkoľvek podobe.
Tak si etda, milé dámy, užite tohtoročné kabátiky až do zodratia. A ak ste ešte nenašli ten pravý, mám tu pre vás "zopár" obrázkov pre inšpiráciu. Enjoy. ;)
Viac obrázkov nižšie.

The freezing feeling

20. listopadu 2011 v 18:30 | Trish |  Dear diary
Moje fotografické plány boli zmarené a zmietnuté zo stola. Rodičia odišli na víkend preč a zobrali si so sebou aj fotoaparát. Ešte v piatok som mala naplánované veľké fotenie, ale odišli už poobede, takže smola. :D
Napriek všetkému, tento víkend bol pecka! Konečne mám na čo spomínať. Plnohodotná sobota a preflákaná nedeľa (v dobrom). Konečne som po dlhom čase vypla, učenie som nechala ležať bokom a potom som to všetko stihla v rekordne krátkom čase.

Včera som po dlhom čase navštívila kozmetický salón, tak si viete predstaviť ako som si to "užila". :DD Poobede sme s babami vyrazili do kina plné eufórie a oprávneného očakávania z filmu ->>

->>Úsvit (Breaking Dawn, vy analfabeti).

Na ten film nemôžem povedať nič iné ako: utekajte ozlomkrky čo najskôr pozrieť si ho! Podľa mňa to bola najlepšia časť (zatiaľ) z celej Twilight ságy. :) Po takýchto filmoch mám pocit, že môj život je úplne nezaujímavý a bezvýznamný.

Krásne, dojímavé, napínavé, strhujúce, dokonalé, plné lásky, porozumenia, atď... :D
Moje bájky, ktorými ospevujem tento film sa nedajú porovnať s tým, aké to bolo naozaj. Neviem nájsť správne slová, musíte si to jednoducho pozrieť. :) Protivníkov tejto série samozrejme nenútim, no myslím, že väčšina bude nad týmto filmom slintať od začiatku až do konca.
Nebola by som to ja, keby som si včera v obchodoch nič nekúpila. :D Veď samozrejme.... :D Čo to bolo, sa dozviete v utorok, keď bude foťáčik naspäť doma. Dúfam, že budem mať čas. :)

Dnešný deň bol strašne fajn. Taký... zamrznutý. Ráno som sa prebudila a myslela som si, že sú už konečne Vianoce. Fejk. Ani sneh to nebol, len tá zvláštna inovať, alebo srieň, ak chcete. :DD No bol to úžasný pohľad. Stromy úplne zamrznuté, zem pokrytá mrazom a na okne kryštáliky vyzrážanej vodnej pary. Ráno bola celá krajina tichá, len v mojej hlave hrala dookola tá istá pesnička.
Pripomína mi minuloročnú krutú treskúcu zimu. Neviem, čím to je. ;) Vyvoláva vo mne mrznúci pocit.
Poobede som konečne po dlhom čase zobrala psíka na poriadnu prechádzku. Nádhera! Tá príroda bola famózna. Zimná krajina má úžasné čaro, hlavne keď sa vrátite úplne premrznutí zvonku a schúlite sa na gauč pod deku so šálkou horúceho kakaa. Melanchólia ako vyšitá. :)
Celý deň počúvam vianočné pesničky. :D Komercia už ovplyvnila aj mňa. Ja-ktorá nadávam na vianočné reklamy odkedy ich začali na konci októbra dávať. :DD Nakazila ma reklama na Cola-colu a tá úžasná pesnička Shake up Christmas. Od rána si spievam "Santa Claus is coming to town", "Last Christmas", "All I want for Christmas is you" a podobné vianočné odrhovačky... :D Šibe mi. Ale to je tým počasím. Keby vonku nebolo bielo, tak ma nič také ani nenapadne.
Moju myseľ aj tak po celý čas zamestnáva jediná vec (lepšie povedané človek). :*
Čo by som to bola za blogerku, keby som už nevymýšľala nový design? :) Včera som sa trochu pohrala s nápadom mať tu konečne niečo svoje. Mám na mysli vlastné kresby a fotky a tak. V záhlaví a v menu, napríklad. Páčilo by sa vám to?
Niečo som už nakreslila a kupodivu som s tým nadmieru spokojná. Tak uvidíme, či to budem vedieť preskenovať a ešte niečo vymyslím. Ale nebojte sa, na staré dobré weheartit nezanevriem. ;)
Teraz mám v pláne ešte napísať poviedku a strašne sa mi do toho nechce, téma je pre mňa hrozne komplikovaná. :/ Držte palce, nech niečo schopné vymyslím. Tak si tu dnes pekne blogujte po zvyšok večera. Prajem príjemný začiatok nového týždňa. :)
A ďakujem za všetky úžasné komentáre, ktoré mi píšete. Nemám čas odpisovať na všetko, ale majte na pamäti, že sa za každý veľmi poteším. Mám vás rada, ľudkovia.
Zajtra čakajte nejaký post o móde.


Pretty little liars

18. listopadu 2011 v 20:11 | Trish |  Filmy a seriály
Každá závislosť sa začína nevinne. A ani s týmto seriálom to nebolo inak. Na viacerých blogoch som čítala v profile autorov-> Obľúbený seriál: Pretty Little Liars? What the hell is it? :D Boli moje prvé myšlienky a po čase som sa nechala unášať na vlne komercie a pozitívnych ohlasov na tento seriál. Neľutujem ani jednu odpozeranú časť v (zväčša) neskorej nočnej až rannej hodine. :D Prvé časti boli nudné, ba doslova mi pripadali až trápne. Takmer som s pozeraním skončila. 1. sériu hodnotím ako také rozbiehanie sa. Druhá séria je pecka! Neodsúďte dejovú líniu hneď na začiatku. O.K. Možno je to trochu divné. Štyri kamarátky, ktoré držia spolu ako jedna, stratia kamarátku. Pátrajú po jej vrahovi a tom je v podstate celý ten seriál. No tá zápletka a to ako sa to celé zamotáva..... No proste, niekedy mám pocit, akoby ani sám režisér nevedel, o čom bude ďalšia časť. A to je na tom to najzábavnejšie. ;)

Pustite si legendárny song, ktorý mi ešte stále robí husiu kožu! :D

V poslednom čase som to s pozeraním naozaj strašne preháňala. Mne sa o tom už aj snívalo... :D
Nechápem, ako je to možné, že sa mi nepodarilo nahovoriť na tento závislácky seriál takmer nikoho! Už to konečne začnite pozerať, nech sa tu nad tým nerozplývam sama. :D Pozrite si 1. časť ešte dnes! A nenadávajte na mňa, že čo za brak som vám to odporučila. Rozbieha sa to pomaly, no v 2. sérii je to tak zamotané, že aj ja sama mám problém sledovať toľko vzťahov naraz. :D (A to som pokročilý závislý divák seriálov.)
Keď to nechcete pozerať kvôli deju alebo z nejakého zámeru, pustite si to aspoň kvôli tomu úžasnému oblečeniu, ktoré nosia hlavné postavy. ♥ A slinky potečú, to vám zaručujem! :D




Snažím sa vás navnadiť! :D Tie ich fotky sú fakt dokonalé....


Obľúbenkyňa? Najprv to bola Hanna. V 1. sérii som ju mala najradšej.



No teraz je ňou rozhodne Spencer. Úplne som sa v jej povahe našla, máme toho veľa spoločného. Niekedy je fajn vidieť svoje slabé aj silné stránky na povahe vám podobnom človeku. :) Môžem sa tak vyhnúť mnohým chybám.




Favoutite couple:


Som zvedavá na vaše ohlasy. :) Dajte vedieť, či som vás naladila na tento seriál. Alebo to už máte rozpozerané? :D

P.S. A ešte dkaz od Alison:

I'm still here bitches. And I can see everything.

:D

A long period of time

16. listopadu 2011 v 18:41 | Trish |  Dear diary
Hi deers! :D (dears)

Zanedbávam vás. A poriadne. V poslednom čase sa strašne nedokážem prinútiť písať niečo na blog, tak sa o to ani nepokúšam, pretože tie články by boli oničom. Čas plynie akosi rovnako a jedniné, na čo sa momentálne sústredím sú prichádzajúce Vianoce. :)
Ale o Vianociach neskôr.
V škole teraz bolo pokojnejšie obdobie, zajtra je volno, ale v piatok sa znova zahrejeme písomkami, skúšaním a referátmi. Zajtrajšok môžem stráviť pri kope papierov a smradľavých učebníc a večer padnem od únavy do postele... No chystám sa niečo pofotiť, (myslím doma), takže sa môžete tešiť na random výber nejakých fotečiek. :) No nič nesľubujem, veď ma poznáte. Veľké plány a nič z toho.... :D
Dnes sme si boli s babami sadnúť v Groteske a super som sa rozptýlila. :) Najlepší spôsob, ako nerozmýšľať príliš nad zbytočnosťami, je zamestnať sa nejak a neustále niečo robiť, najlepšie v spoločnosti ľudí, s ktorými sa cítite dobre. Vypnúť a smiať sa. Najlepšie na celú kaviareň. (A pri odchode odignorovať učiteľa dejepisu. Zainteresované vedia). :DDD
Prepáčte, tento článok je strašne oničom, vlastne ani neviem, čo som vám chcela napísať. Asi len to, že stále žijem, aj keď nekomentujem vaše články a na blogu som neaktívna. Zajtra vám hádam stihnem vynahradiť zameškané...

Ešte by som vás chcela poprosiť o hlasy v 3. kole poviedok. Klik TU. (Drabble-Trish) Toto kolo som dosť zbabrala, ale taký typ poviedky som písala prvýkrát v živote, tak majte so mnou prosím zľutovanie a podporte ma. :)
Inak, ste skvelí, 2. kolo som vyhrala len vďaka vám. Ďakujem. :*


I wish I was the reason you are in the world

12. listopadu 2011 v 21:12 | Trish |  Diskusia
Dievčatá, povedzme si to narovinu. Každá sníva o svojom princovi na bielom/hnedom/čiernom koni. :)

Viete, aký by mal byť? Alebo ste ho už našli?
Máme rozličné nároky. Každá z nás je iná a sníva o inom type chlapca. No v niektorých veciach sa určite zhodneme:
Chceme chlapca, ktorý náz bude bezhranične milovať.
Chceme, aby o nás vedel aj to, čo nevieme ani my samy.
Chceme, aby nám bol verný, aby bol vtipný, šarmantný, chápavý, obetavý, pekný, sympatický, ochotný, vášnivý, rafinovaný.
Chceme, aby zdieľal naše názory a aby mal podobné záujmy ako my.
Chceme, aby nám vedel čítať myšlienky a aby nás vedel raz za čas prekvapiť.

Dievčatá, dokonalí chlapci predsa neexistujú! Prebuďme sa...
Je mi ľúto, že na zemi žije banda zvierat, inak niektorých chlapcov, ktorí okolo mňa prejdú po ulici neviem pomenovať. Použiteľní jednici sú na pokraji vyhynutia, mali by sme pre nich asi zriadiť chránenú krajinnú oblasť. :D Nie, to nie je na smiech...
Asi žijem na inej planéte, no poslednom čase vidím TAKMER všetkých chalanov v tom zlom svetle. Pľujú na chodník, pchajú sa do autobusu, dvere vám pustia na hlavu, oplzlo nadávajú, o babách hovoria ako o štetkách na jednu noc, fajčia, na FB si dajú fotku o zrkadlo ..... Treba pokračovať?
Nehovorím, že všetci sú takí. Ale, bez urážky, TAKMER všetci!
Gratujem vám, ak ste natrafili na úplne opačný typ chlapca. A gratulujem predovšetkým samej sebe. Lebo už som naozaj prestávala veriť, že taký existuje. Nestrácajte nádej, niekoľko ich ešte ostalo. :D
Niekedy sme príliš náročné. Hľadáme chodiacu dokonalosť, ktorá nás bude uznávať ako svoju bohyňu a prikyvovať nám na všetko. Možno by stačilo trochu zmierniť prijímacie skúšky a hneď by z castingu postúpili do finále viacerí. Tým však nechcem povedať, že to pľutie na chodník, nadávanie a fajčenie máte tolerovať.
Hľadajte citlivého chlapca so srdcom na mieste. Takému sa dajú odpustiť aj všetky vyššie uvedené chyby. Lebo taký chlapec všetko oľutuje a v očiach mu uvidíte, že to chce zmeniť. Nemám skúsenosti s prevychovávaním zlých chlapcov , no nikde nie je napísané, že to nemôže fungovať.
Majte požiadavky, ktoré citlivý chlapec určite do bodky splní. :)

I wish I was your favourite girl
I wish you thought I was the reason you are in the world
I wish my smile was your favourite kind of smile
I wish the way that I dressed was your favourite kind of style
I wish you couldn't figure me out
But you always wanna know what I was about
I wish you'd hold my hand
When I was upset
I wish you'd never forget
The look on my face when we first met
I wish you had a favourite beauty spot
That you loved secretly
'Cause it was on a hidden bit
That nobody else could see
Basically, I wish that you loved me
I wish that you needed me
I wish that you knew when I said two sugars,
Actually I meant three
I wish that without me your heart would break
I wish that without me you'd be spending the rest of your nights awake
I wish that without me you couldn't eat
I wish I was the last thing on your mind before you went to sleep
You're the nicest thing I've seen

Thoughts I have inside my mind

7. listopadu 2011 v 21:08 | Trish |  Dear diary
Dear daylight, I really miss you!

The risk I took was calculated, but man, I m bad at math.

I miss how happy I was with you.

My thoughts are hard to write out, or even share for that matter. In my head it all makes sense, but in my mouth, my words refuse to form.


Extra bylinková

6. listopadu 2011 v 19:00 | Trish |  Filmy a seriály
Bavíte sa na tejto reklame tak dobre ako ja? :DD Konôpka :DD Podarené :*
Pripomína mi to strašiu reklamu na kofolu - Ahoj, Naďa. :D Ale táto je ešte lepšia.
Enjoy!


Hlasujte :)

6. listopadu 2011 v 16:05 | Trish |  Dear diary
Prosím podporte môj "spisovateľský talent" :D a zahlasujete za mňa v tejto ankete.

Hlas pre 6. poviedku - Trish


Ďakujem miláčikovia, budem veľmi vďačná za všetky hlasy. :) Súťažná poviedka je odvčera aj na mojom blogu.

Love,
Trish

Iskra výnimočnosti

5. listopadu 2011 v 23:27 | Trish |  Poviedky
Tak, je tu ďalšia poviedka do súťaže. Tentoraz bolo zadanie: songfic. Čiže zakomponovanie textu akejkoľvek piesne do deja príbehu. Dlho som nenachádzala žiadnu inšpiráciu, no nakoniec nejaká predsa len prišla. Zahĺbte sa do čítania.... ;)
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sheila potichu vošla do kuchyne a zbadala svoju mamu, stojacu pri kuchynskom dreze, ako zúfalo zápasí s kávovarom a dookola neúspešne stláča gombík na uvarenie Latté.
"Pomôžem ti s tým, mami?" "Netreba," odvrkla Sheile mama, "a neotravuj ma, dnes mám práce vyše hlavy." Pokračujúc v zúrivom zápasení s pokazeným kávovarom ani nepozrela na svoju takmer dospelú dcéru. Kávovar konečne prestal vzdorovať, ozvalo sa šťuknutie a kuchyňu naplnila lahodná vôňa mliečnej kávy.

Sheila sa zarazene pozrela na svoju mamu. So zlou predtuchou sa jej opýtala: "Ale nezabudla si, že dnes mám svoj prvý koncert, však?" Zaťala ruky do pästí a sklopila zrak. "Ty si naozaj myslíš, že ja nemám na práci nič iné, len sa pozerať na nejaké amatérske spevácke vystúpenia? Navyše si myslím, že s tým len strácaš čas. Čo keby si sa radšej viac sústredila na školu a menej nás trápila svojím spevom?!" vykričala jej mama a prísne zovrela pery. Pod pazuchu si zobrala hŕbu papierov do práce a do druhej ruky šálku kávy. Zamyslene odkráčala z kuchyne, mrmlajúc si, ako sa práve zdržala dohováraním svojej tvrdohlavej dcére.
Sheile sa zahmlil zrak slzami, kvôli ktorým chvíľu nevidela takmer nič. Zavrela oči a slzy sa jej z mihalníc skotúľali na zem. Po chvíli sa musela oprieť o roh stola, lebo sa jej podlomili nohy a cítila sa strašne slabá a osamelá. Cítila, ako sa jej matkine slová zarezávajú hlboko do duše a zanechávajú tam nezmazateľné stopy.

Keď ju prešlo najväčšie zúfalstvo a plač pomaly ustal, pozrela sa cez slzy na hodinky a po chvíli zaostrovania zraku na ciferník hodiniek zistila, že koncert sa začína už o chvíľu. Vybehla z kuchyne, v chodbe na seba rýchlo hodila kabát, omotala si vlnený šál okolo krku a schytila do ruky prichystanú tašku s oblečením. Zhasla svetlo a takmer sa potkla o Welloure, ich šľachtenú mačku. Ozvalo sa vyčítavé zamraučanie a Sheila, nedbajúc na mačacie výčitky, stlačila kľučku na vchodových dverách a vybehla z domu v ústrety tmavému chladnému večeru.
Chodník bol klzký od mrazu a ulica prázdna, len nešťastné dievča sa kamsi veľmi ponáhľalo. Spoločnosť jej robili len pouličné lampy a spleť vlastných myšlienok.

Do you ever feel like a plastic bag

drifting through the wind

wanting to start again

Splašený tlkot srdca a vlastný dych. Sheila nepočula nič, svet stíchol ako morské dno.



Do you ever feel so paper thin

like a house of cards

one blow from caving in


Nikto neveril v jej schopnosti, ani vlastná mama nikdy nepodporila jej talent. Sheila sa celý život cítila ako sivá myš - nič nedokázala urobiť lepšie, ako ostatní.



Do you ever feel already buried deep

six feet under scream

but no on seems to hear a thing



Necítila sa nijak výnimočná, až do chvíle, kým nezacítila, ako úžasne napĺňa spev jej vnútro a lieči všetky rany.

Do you know that there´s still a chance for you

cause there´s a spark in you



Sheila nasadila ešte šialenejšie tempo a, hnaná bolesťou, míňala námestie a rad obchodíkov. Zabočila doľava. Už len pár ulíc a je tam.


You just gotta ignite the light

and let it shine

just own the night a never give up the fight



Zadýchaná vyšla po schodoch a otvorila dvere speváckej školy. Privítalo ju ostré svetlo a kamarátky. "Ahoj, Sheila!" "Pripravená na svoj veľký deň?" "Čo sa ti, preboha, stalo?" "Hej, si v pohode?" zasypali ju otázkami a ona len prosto povedala: "Budem v pohode, aj keď môj vzťah s mamou už nebude nikdy taký, ako predtým. Zvyšok vám porozprávam po koncerte, teraz sa musím ísť pripraviť."

Vymanila sa zo súcitného objatia kamarátok a rozbehla sa do šatne. Zavrela za sebou dvere, zhlboka sa nadýchla a snažila sa skoncentrovať svoju myseľ na jediný cieľ - teraz musí zabudnúť na všetko a sústrediť sa na spev. Rozzipsovala tašku a počas obliekania sa rozospievala.


You don´t have to feel

like a waste of space

you´re original, cannot be replaced



Kriticky sa premerala v zrkadle. Tvár plná emócií, lemovaná dlhými mahagónovo-hnedými vlnitými vlasmi a zvýraznená tmavými čokoládovými očami sa pozerala so zrkadla, hodnotiac, že práve toto oblečenie dokonale vystihuje jej osobnosť a momentálne pocity. Čierny priliehavý top a minisukňa v kombinácii so vzorovanými pančuchami zvýrazňovali jej peknú ženskú postavu a v tých čižmičkách jej bude určite teplo a pohodlne. Nechcela riskovať, že by sa kvôli nestabilným topánkam strápnila. Na vrch si ešte obliekla príjemný kašmírový svetrík a vlasy si vyčesala do vysokého konského chvosta. Na záver stačilo už len zavesiť si do uší prekrásne strieborné trblietavé náušnice a na pery naniesť voňavý lesk s červenými a purpurovými odleskami.


If you only know what the future holds

after a hurricane comes a rainbow



Cítila sa krásna a dokonale pripravená vystúpiť pred celým mestom plným očakávania.


Maybe you´re the reason why all the doors are closed

so you can open one that lead you to the perfect road

Like a lightning bolt, your heart will blow

and when it´s time you´ll know



Usmiala sa na svoj odraz v zrkadle a otvorila dvere šatne. Presunula sa do zákulisia, kde na ňu už čakala celá kapela. Jill, Nathaniel a Luke sa na niečom smiali, no hneď ako si ju všimli, stíchli a Jill poznamenal, že jej to fakt pristane. "Ďakujem," odvetila skromne Sheila a povzbudzujúco sa usmiala na všetkých členov kapely. Z pódia sa ozval hlas moderátora, ktorý oznamoval vystúpenie novej talentovanej skupiny FREE. Nathaniel zaželal všetkým veľa šťastia a všetci štyria sa sebaisto rozbehli na pódium.

Sheila pocítila úžasnú atmosféru koncertu pod holým nebom. Ďakovala Bohu, že sa jej splnil sen a ďakovala aj fanúšikom, ktorí tu teraz vonku mrzli, len aby si ich mohli vypočuť. Dav sa konečne utíšil, gitaristi a bubeník sa postavili každý na svoje miesto a Sheila zaujala pozíciu pri mikrofóne. Začalo snežiť a snehové vločky sa v svetle reflektorov trblietali ako malé diamanty. Sheilin spev sa niesol okolitou krajinou a diváci s nadšením skandovali jej meno.


You just gotta ignite the light

and let it shine

just own the night and never give up the fight


Naplnená melódiou dala do piesne celé svoje srdce. Bolo to dokonalé.


Baby you´re a firework

come on show them what your worth

make them go "Oh, oh, oh!"

as you shoot across the sky


Na chvíľu otvorila oči a takmer zabudla spievať, keď medzi divákmi zbadala svoju mamu.


Boom, boom, boom

even brighter than the moon, moon, moon


Z jej vnútra doslova prskala ako ohňostroj všetka sila a nahromadené emócie. Spevom konečne ukázala, že je výnimočná.


It´s always been inside of you

and now it´s time to let it through

Výnimočná.


Boom, boom, boom

even brighter than the moon, moon, moon.


Píšte si DENNÍK

2. listopadu 2011 v 19:00 | Trish |  Diskusia
Denník - alfa a omega každého dievčaťa. Alebo ste skôr proti zverejňovaniu svojich pocitov starému ošúchanému zväzku papierov? :) Nedá mi nespomenúť na mojom blogu denníkovú tému, hoci článok bude odpísaný z októbrového vydania Evy. :D Blog a denník spolu dosť úzko súvisia, tak teda čítajte (a v neposlednom rade píšte denník). :)

S denníkmi je to ako s cukrovou vatou a bábikami Barbie. Aj by ste si občas dali povedať, ale nechcete vyzerať infantilne. Najviac a si sama pred sebou, pretože o tom, že si píšete denník, nemusí vedieť ani živá duša. Budete tam len vy a papier (prípadne Word, ak vám staré dobré časy nič nehovoria). A ten toho znesie naozaj veľa. My máme pre vás päť dôvodov, prečo by ste sa dnes večer mali zavrieť v spálni a začať:
1. Vyrozprávate sa
Bez toho, aby ste museli skákať do rečiuvravenej najlepšej kamarátke a dohovárať si sedenia u psychológov. Mimochodom, tí druhí odporúčajú písanie denníka ako jednu z vôbec najlepších foriem psychohygieny. Položenie najhlbších myšlienok na papier má na psychiku očisťujúce účinky, porovnateľné s vyplavovaním endorfínov pri cvičnií. Papier je navyše omnoho lojálnejší než najtoelrantnejšia priateľka, takže mu môžeme zveriť aj to, za čo sa hanbíme, a nemusíme sa báť, že to o pár dní bude vedieť celá kancelária. No a nakoniec - výskumníci z newyorskej univerzity zistili, že keď sa zo stresujúcich udalostí vypíšeme, posilníme tým imunitný systém a naše telo bude lepšie pripravené na boj proti infekciám. Jeseň a chrípkové obdobie máme pred dverami, možno by stálo za to prestať sa džgať umelými vitamínmi a naštartovať imunitu písaním.

2. Zakonzervujete dôležité udalosti
Platí, samozrejme, iba v prípade, že sa nebudete sústréďovať na podrobný rozbor farby novembrového lístia, ale k denníku pobežíte hlavne vtedy, keď sa vo vašom živote niečo dôležité udeje. Napríklad podrobne zaznamenáte svoje pocity krátko po návrate z pôrodnice s vaším prvorodeným dieťaťom. Garantujeme, že keď ho otvoríte o pätnásť rokov neskôr a prečítate si, ako sa vo vás miečali hormóny šťastia s obrovskou zodpovednosťou pri pohľade na bezbranný balíček v detskej postieľke, aspoň na chvíľu vám to tie nádherné neopakovateľné pocity vráti. Aj keď vám ten bezbranný balíček už zo dva roky bez dovolenia šacuje komplet celú skriňu, na všetko odpapuľuje a včera prišiel so šmrncovným pírsingom v jazyku, pre ktorý musí týždeň prijímať iba tekutú stravu.

3. Lepšie spoznáte svoju osobnosť
Ak si buedet denník písať v naozaj pravidelných intervaloch a neskôr ho v pravidelných intervaloch aj otvárať, budete prekvapená, ako veľmi sa človek dokáže počas pár rokov zmeniť. Poznanie, ako ste za ten čas dozreli a čo všetko vás dnes už nedokáže rozhádzať, vám môže v tých najpríhodnejších chvíľach dramaticky zdvihnúť sebavedomie. A keďže väčšina ľudí sa vekom mení na vyrovnanejších a pokojnejších, nemusíte sa báť, že by ten progres predsa len nebol pozitívny. Ale jednu vec treba zakaždým dodržiavať. Píšte naozaj úprimne a presne tak, ako to v danom momente cítite. Vykonštruované pózy neamjú veľký zmysel ani v reálnom živote, nieto vo vašich hlboko intímnych zápiskoch, ktorévám majú pomôcť spoznať samu seba.

4. Uchovávate niečo cenné pre ďašie generácie
Tým nemáme na mysli, že váš denník budú o dvesto rokov vystavovať v múzeu (aj keď, bohvie), ale že ho môžu zdediť trebárs vaše vnúčatá, ktoré s prekvapením zistia, že ich babička nenosila vždy umelé zuby a ortopedické pančuchy. Ak im ho posuniete ešte počas vášho života a nebudet sa hanbiť ani za nejaké tie pikantnejšie detaily (treba, samozrejme, dobre zvážiť, či podrobný opis sexuálnych praktík všetkých vašich milencov je to pravé orechové pre vašu štrnásťročnú vnučku), môžete u nich dramaticky stúpnuť na cene. Starú mamu, ktorá kedysi jazdila na motorke, dala sa reťazou pripútať k stopäťdesiatročnému dubu, aby ho vlastným telom ochránila pred motorovými pílami, a randila so spevákom keltovej alternatívnej kapely každý tínedžer nemá. Respektíve o tom nemá písomnú revidenciu.

5. Bude to pravdepodobne jediná kniha, ktorú napíšete
Sorry, nechceme vám brať ilúzie, ale tak to už v živote chodí. Literárne ambície má síce každý druhý, ale povoláných je veľa a vyvolených málo. Pri písaní denníka si však natoľko pocvičíte svoje prozaické črievko, že jeden naozaj nikdy nevie. No a pokiaľ vám ide iba o to, ako vôbec niečo vypotiť, skúste písať denník nejakej fiktívnej postavy. Raz už to vyšlo absolútne dokonale, ale pamätajte, že nezadaná bláznivá tridsiatnička s nadváhou by po druhýkrát až tak veľmi zafungovať nemusela.